„Preboha a koľko ste toho vypili?" karhala ich ráno Natália. Ruky mala v bok a priveľmi sa na nich mračila, keď ich našla spať jednoducho v tráve. Okolo nich boli prázdne fľaše alkoholu a veľa vyfajčených cigariet.
„Naty, milujem ťa, ale nekrič," žiadal ju Alan a rukami si zakrýval uši. „Bolí ma hlava."
„Katastrofa," poznamenala Natália a začala hádzať prázdne fľaše do vreca na odpadky.
Daniel precitol ako prvý, opláchol si tvár v rieke, ktorá bola kúsok od miesta, kde stanovali. Usmial sa na Natáliu, pobozkal ju na čelo a potom jej pomáhal upratovať. Naozaj ju obdivoval za to, aká bola. Rozhodne vedel, že všetky dobré vlastnosti zdedila po Nadi. Ani ona by sa nehnevala, keby ich našla ráno opitých. Upratala by po nich, ale nijako viac by ich nehrešila.
„Nehovor to mame," pošepol jej.
„Pohoda, Dani, nepoviem jej to. Každý má právo na to, sa raz za čas opiť," žmurkla na neho Natália.
„Ty naše dievčatko," zasmial sa Daniel. „Si najlepšia."
„Povedz mi niečo, čo neviem, Dani," vyplazila mu jazyk. „Hej vy dvaja!" zvolala na svojho otca a na Alana. „Budíček!"
YOU ARE READING
Milovali sme ju všetci traja
Short StoryNatália trávi čas na opekačke so svojím otcom a jeho dvoma najlepšími priateľmi. Všetci traja sú momentálne slobodní a v skutočnosti ich vždy spájala láska k jednej žene - k jej mame.
