„Kedysi vôbec naposledy hovoril s Naďou?" spýtal sa Kristián Daniela, keď hľadali drevo, ktoré by mohli prihodiť do ohňa.
„Od maminho pohrebu som s ňou nehovoril," odvetil mu Daniel. „Čiže pred pol rokom."
„Vždy ti posielala svoje knihy, ešte aj v dobe, kedy ich len písala. Nikdy som to nechápal. Mne ich nikdy nedala prečítať. Teraz sa pýtam prečo?"
„To naozaj netuším, Kiko," odvetil mu Daniel a odvrátil pohľad.
„Písala o mne?"
„Nie raz," priznal Daniel. „Väčšina jej postáv vždy mala nejaké vlastnosti ľudí, ktorých naozaj poznala. A dosť často aj tvoje. Ak som čítal medzi riadkami. Nikdy ťa to nelákalo čítať?"
„Vieš, že nečítam," odsekol mu Kristián trocha podráždene.
„Zrejme by si mal," poradil mu Daniel a zohol sa pre ďalšie drevo.
„Myslíš, že Natálka trpí kvôli mne a Nadi?" spýtal sa ho Kristián a na rukách mal už priveľmi veľa polienok.
Daniel slabo prikývol. Kristián na to nemal odpoveď. Obaja mali ruky plné a tak sa rozhodli vrátiť sa späť.
YOU ARE READING
Milovali sme ju všetci traja
Short StoryNatália trávi čas na opekačke so svojím otcom a jeho dvoma najlepšími priateľmi. Všetci traja sú momentálne slobodní a v skutočnosti ich vždy spájala láska k jednej žene - k jej mame.
