Milovali sme ju všetci traja

8.

Natália sa rozlúčila so svojím otcom a ostatnými bozkom na líce a pobrala sa do stanu. Bola unavená a chcela si ísť ľahnúť spať. Okrem toho vedela, že budú ráno skoro vstávať a že sa aj tak veľmi nevyspí, lebo ju v noci prebudí každý divný zvuk.

Rovnako ale aj vedela, že sa nemusí ničoho báť, keď je po boku tých troch. Ochránili by ju vždy a za každých okolností.

S úsmevom na perách si ľahla do spacieho vaku a spomenula si na to, ako jej Alan rozprával o tom, ako sa všetci traja opili, keď sa narodila. Predstavovala si ich, ako asi vtrhli do nemocnice a predstavovala si aj svoju mamu ako sa ide popukať od smiechu.

Tak ju už dávno nevidela. Smiať sa len tak bez príčiny, smiať sa preto, lebo je šťastná, jednoducho mať radosť zo života. A to jej bolo nesmierne ľúto.

Znova si preto radšej predstavovala svoje narodenie a tých troch s dosť veľa promile v krvi, ako žartujú, ako sa smejú a ako ju isto chcú vidieť. Bola to taká zábavná predstava.

Pozn. autorky:

Toto je polovica príbehu, teraz prechádzame do tej drsnejšej časti poviedky ... Natálka spí, alkohol sa pomaly otvára a Kristián sa dozvedá zaujímavé veci ...