Snehové vločky potichu padajú za oknom.
Skrúcam sa schúlená v perinách a zatváram oči pred krutou realitou
Zvláštne...
Niekedy sme takéto počasie trávili spolu.
V perinách sme si užívali jeden druhého, smiali sa a dúškami hltali teplý čaj.
Kam si sa podel?
Hlava mi naznačuje že sa už nevrátiš....
No srdce to odmieta prijať.
V nádeji ma núti stále si opakovať tvoje meno.
No hlava si z neho pamätá stále čoraz menej písmen.
