Čo ak sa už nevrátiš

/6/ Ona

"Rey no ták poď s nami."Už hodinu nado mnou stála s prosebným výrazom na tvári, moja najlepšia kamarátka Samantha. "Mala by si už konečne začať žiť" argumentovala.

Pcha! Začať žiť.

Zvláštne slovné spojenie. Čo pre niekoho naozaj znamená táto veta?!

Moje dni boli naozaj naplnené životom len vtedy. ak bol súčasťou môjho života on. Je pravda že posledný mesiac som bola ako bez duše. No nevedela som to ovplyvniť.

"Tak dobre" zhlboka som sa nadýchla. "Pôjdem."

Samantha ma s iskričkami v očiach vyobjímala a zrejme bola naozaj šťastná,že svoju najlepšiu kamarátku, ktorá sa jej mesiac doslova strácala pred očami, vytiahla von.

                                                        **********************

Sedeli sme v tmavej rušnej kaviarni na konci mesta. Samanthini kamaráti sa na mňa milo usmievali a úprimne sa somnou snažili konverzovať. Často som ale odbiehala očami a pozorovala ľudí naokolo. Starší pár vzadu pri okne, muž čítajúci noviny za barom a mladá dvojica v tmavom rohu. Nedokázala som si užiť zábavu ani spoločnosť ľudí naokolo. Nakoniec som sa všetkým vzdialila z dohľadu. Vybehla som na prázdnu ulicu a v tichosti kráčala domov. Musela som zahnať myšlienky.

Myšlienky na to, ako sme s Nathanom a všetkými našimi priateľmi chodievali na večeru,bláznivo sa fotili, hrali karty, popíjali víno.

Jednoducho sa zabávali. Spolu.  A hlavne

S ním.  

Hore máte Samanthu :) Dúfam že sa časť páčila :)