Slnkom vraj začína nový deň, no ja som hore už dávno predtým, než sa dostane na oblohu. V rukách zvieram červenú šálku s horúcou kávou a fajčím už druhú cigaretu.
Slnko sa pomaly prediera na oblohu, no keby radšej zostalo za horami. Znamená to totiž, že dni stále plynú a plynú bez teba.
Tvoj ranný úsmev ktorý som videl prvý ako prvý, keď som rozlepil zaspaté oči. Ranná káva a krabička cigariet ktoré som mal pripravené ešte skôr, než som sa stihol vôbec postaviť z postele. Tvoja vôňa ktorá sa rozplývala miestnosťou.
To všetko je preč. Tie rána sú preč.
Asi ti vôbec nechýbam. Asi si ani len nespomenieš.
Nespomenieš si na nič z toho čo sme mali.
