Tma už dávno sadla za okná a ja sa už hodiny pohrávam s myšlienkami. Hľadám a nachádzam. Chyby,slová, spomienky, slzy, túžbu či nádej. Tvoje či moje.Prekrúcam slová ktoré dnes už dávno nemajú veľký význam.Navždy totiž ostanú nevypovedané.
Najhoršie sú noci. Noci strávené bez teba. Spomínam na tvoj teplý dotyk, na tvoje nežné bozky, na tvoj pokojný dych keď sme zaspávali vedľa seba.
Vždy keď som nemohla zaspať rozprával si mi milióny príbehov. S vážnosťou som ťa vedela počúvať až kým celé moje telo, neovládol spánok. Dodnes neviem, či si si ich všetky vymýšľal alebo si ich už niekde počul. No už sa to ani nedozviem.
Prehadzujem sa na posteli už dobrých pár hodín. Tak rada by som počula jeden z tých tvojich príbehov.
Často si mi hladil vlasy a v tichosti šepkal do tmy že som tvoj jediný poklad. Áno, nespala som. Len som to predstierala. Milovala som totiž, keď si si myslel že ťa už nemôžem počuť a tak si povedal všetko, čo si mal na srdci.
Tak rada by som ťa mala teraz pri sebe.
Každá noc bez týchto momentov totižto stratila čaro.
