Nenávidel som Pondelky! A ty si to dodnes určite pamätáš.
Prechádzam sa po chodbách úplne cudzej školy, ktorú navštevujem len druhý týždeň. Do čerta! Už je to druhý týždeň. Druhý týždeň bez teba.
Obchádzam zadnú lavicu a nedovolím si do nej sadnúť ani len na malú chvíľu. Pripomína mi každý Pondelok, každý školský deň strávený s tebou.
Vždy si mi v pondelok ráno priniesla balíček gumených medvedíkov. Vedela si,že ich milujem a že mi to vyčarí úsmev na tvári a pomôže zvládnuť daný deň.
Ach, Reyleen. Prečo sa nevrátiš?
Prechádzam cudzie chodby a v zúfalstve narážam do množstva študentov. Hľadím doprázdna, upieram neprítomný pohľad na šťastne smejúce sa páry.
Niekedy sme sa tak šťastne naháňali po školských chodbách aj my.
Teraz je to celé preč.
