Monsters

Kapitola 3.

Kapitolu píše: Shadown :3

Ležala som na gauči zakrytá modrou dekou, ktorá bola nasiaknutá mojou krvou, ktorá mi tiekla z rany. Po tele mi behali impulzy bolesti. Ušné bubienky mi išli prasknúť. Počula som úplne každý zvuk v mojom okolí. Každý pohyb muších krídel. Z toho všetkého mi išla prasknúť hlava. Celým telom mi prebehla ďalšia a silnejšia vlna bolesti, až sa mi chcelo plakať. Slzy som mala vážne na krajíčku, No pri ďalšej vlne bolesti som to už nedokázala ďalej znášať a omdlela som.

                              *****

Celým telom mi prebehla obrovská vlna bolesti až ma celú ztriaslo. Elektrinu som cítila až na končekoch prstov a myslela som, že mi srdce od toľkej energie a tlaku exploduje a mne sa po celom tele rozleje krv.

"Toby, prosím. Mohol by si trocha jemnejšie?"povedal známy hlas, ktorý lahodil mojim ušiam. Zabudla som na bolesť, ktorá mi trápila celé telo a sústredila sa na Aentirov hlas, ktorý má upokojil a dal mi silu. S veľkou námahou som otvorila oči, ktorými som zbadala dve hlavy nadomnou.

"Prepáč."povedal malý chlapec s čiernymi vlasmi a modrými očami, ktoré mi pripomínali more, ktoré som tak milovala. Myslím, že to bol Toby, Aentirov mladší brat. Zrazu bolesť prestala a ja som sa mohla postaviť.

"Si v poriadku Shad?"oslovil ma Aentirov hlas, ktorý ma vždy dokázal ukľudniť a potešiť. Pomaly som prikývla, no keď som sklonila hlavu, celým telom mi prebehla bolesť. Rukou som si nahmatala ranu na krku obviazanú obväzom. Bola dosť veľká a podľa mňa aj hlboká. Aentir má chytil a tuho objal. Cítila som, ako rýchlo mu bije srdce. Bojí sa o mňa a to veľmi. Bolo mi ľúto, že som ho takto vystrašila. Bolestne som sa pousmiala a poriadne ho zovrela v objatí.

"Toto mi už nerob Shad. Prosím, už nie. Bola si v bezvedomí dva dni!"povedal Aentir a ešte pevnejšie ma zovrel.

"P-pre-páč."povedala som horko-ťažko a slzy som mala na krajíčku. Nechcela som plakať. Nie v tejto chvíli.

"Shad, ja a Toby teraz musíme nachvíľu odísť, ale postará sa o teba Hayley. Povedal Aentir a naposledy ma pevne zovrel. Odišiel s Tobym niekam. Ľahla som si na gauč a čakala na Hayley, ktorá mala každú chvíľu prísť. Keď konečne dorazila, milo sa na mňa usmiala a sadla si ku mne. Z malej tašky, ktorú mala pri sebe vytiahla teplomer.

"Nie, Hayley, len meranie teploty nie. Dobré vieš, že to nenávidím!"povedala som urazene a ona sa len zaškerila. Zovrela teplomer a išla mi zmerať teplotu, keď som zbadala jej žilnatú ruku a počula, ako v nej prúdi krv. Zrazu moje vnútro naplnilo zviera a všetká moja ľudskosť sa vytratila. Ani neviem ako a ucítila som na perách krv, ktorá sa liala na podlahu a moje ostré zuby sa zabárali do ruky. Zrazu Hayley bolestne skrýkla a mne sa naspäť vrátila moja ľudská stránka. Odtrhla som sa od nej a zalapala po dychu. Ja som Hayley uhrizla! Čo som to urobila? To niesom ja!! Ako sa to mohlo stať?

"Šibe ti Shadown? Choď do riti!"povedala Hayley a bolestne sikla. Neviem, čo to urobilo, ale ja som to nebola!! Nemohla som to urobiť!!

"P-pre-páč."povedala som a s plačom vybehla hore schodmi do kúpeľne, kde som sa zamkla a začala plakať ešte viac.
To som nemohla byť ja! Ja by som nikdy Hayley neublížila! Nikomu! To som nebola ja! Nikdy sa to nemalo stať!
Zrazu som začula dupot po schodoch.

"Shad, otvor tie dvere!"povedal Aentir pokojným hlasom. Neozvala som sa. Nechcela som. Už som spôsobila dosť škody!

"Shadown, otvor tie dvere!"rozkričal sa a začal kývať kľúčkou ako šialený. Nikdy neotvorím! Môžem mu ublížiť!

Ďalej píše: Aster