Monsters

Kapitola 7.

Kapitolu píše: Aentir.

"Potrebujem ísť na vzduch" povedala Hayley a odišla.
"Toby, máš mobil?" opýtal som sa. Toby mi zamával pred nosom mobilom značky Iphone.
"Dobre, tak sleduj Hayley, keď sa niečo stane zavolaj mi" povedal som, on prikývol obul sa a vyšiel von. Ja som nezaháľal a išiel dom rýchlo do maličkej miestnosti, kde boli matrace, 3 som preniesol do spálne kde spím ja a Shad. Keď boli matrace na mieste, prišiel som k tomu chlapcovi čo pohryzol Shad.
"Chlapče, poď" povedal som a on ma nasledoval, ukázal som mu spálňu a povedal som: "ľahni sa na jeden z matracov."
"Ďakujem" zachripel a  ľahol si. Ja som prešiel ku kúpeľni a zakričal som: "Shad! Otvor!"
"Nie!" vykríkla. Prevrátil som oči. Ruky som dal zhruba 20 centimetrov od seba a sústredil sa. Vo voľnom priestore medzi rukami mi vznikla gulička, veľkosti špendlíkovej hlavičky, počkal som dokým mala priemer dva centimetre. Potom som ju nechal visieť vo vzduchu. Znova som sa sústredil, na ukazováku mi vznikol tenký ľadový hrot. Svetlo som presunul bližšie ku kľučke, hrot som vopchal do špáry a nadvihol klapku, ktorá zamykala dvere. Dvere sa samé otvorili a ja som cítil prekvapený pohľad toho chlapca a ja Shad.
"A...Ako...Si...Ttt....to...urobil?" preťala trápne ticho Shad.
"Ovládam prírodnú mágiu, aj ty zachviľu budeš" povedal som a ona iba prikývla. Keď som to dopovedal, zazvonil mi mobil.
Rýchlo som ho chytil a svietilo tam: TOBY. Zdvihol som.
"Aentir? Problém, vyzerá to tak, že Hayley odpadla" povedal.
"Kde si?"
"V bočnej uličke vedľa cukrárstva Biela ruža"
"Dobre bežím" povedal som a zložil, "Shad, ľahni si, hneď som späť"
"Kam ideš?" opýtala sa.
"Hayley odpadla, idem poňu" povedal som a videl som ako Shad zbledla. Rýchlo som vyšiel z izby, obul sa a bežal k cukrárstvu Biela ruža. Keď som tam dobehol videl som bezradneho Tobyho. Pristúpil som.
"Aentir? Ako to urobíme? Ako ju prenesieme aby nás nikto nevidel?" opýtal sa bezradne.
"Prírodna mágia" šepol som.
"Ty vyčaruj dážď, a ja vytvorím lom svetla aby sme boli pre ostatných neviditeľný" povedal som.
"To nezvládeš, je to príliš náročné. Ani otec to nedokáže"
"Kto povedal, že budeme úplne nevideteľní? Nie, náš odraz nasmerujem na strechy, tam sa nikto nepozerá" Toby nechápavo prikývol a vyvolal dážd, ja som vytvoril som svetla, prehodil si Hayley cez plece a išiel domov. Keď sme došli, Shad stále pred dverami.
"Shad! Čo som povedal, máš ležať.." Zpoza Shad sa vynoril ten chlapec, "aj ty máš ležať...."
"Aster" doplnil ma.
"Dobre, teraz všetci do spálne, Toby ty mi prines mätu a obväzy" Presunuli sme sa do spálne a Toby mi priniesol veci ktoré som potreboval a začal som liečiť, mätu som priložil na ranu a obviazal obväzom. Asterovi som rany mi dezinfikoval, potom všetci spokojne zaspali a ja a Toby sme boli jediný kto nespal. Ukázal som mu nech ma nesleduje. Prišiel som ku garáži, vypustil som Taryho, zrovna vyzeral ako sokol, hvízdol som a on si sadol na moje rameno.
"Tary, ja a Toby ideme do lesa, ty budeš strážiť Shad, Aentira a Hayley. Keď sa prebudia zaletíš za mnou a oznámiš mi to. Tary vydal súhlasný zvuk a odletel na parapetnú dosku našej spálne. Ja som sa vydal do lesa a Toby za mnou, na menšej planinke sme zastali.
"Toby, ukážeš mi tvoju formu vlka" Toby sa transformoval na malého čierneho vlka.
"Teraz naspäť, a ukáž mi tvoje schopnosti prírodnej mágie" Zas predo mnou stál Toby, obklopil ma vodou, toto sa mi nepozdávalo, okolo ruky som si obklopil ľadom a prerazil si cestu von, keď som vyšiel na miesto kde som predtým stál udrel blesk.
"Šibe ti?!" vykríkol som.
"Chcel si vidieť mágiu" povedal a sprisahanecky sa usmial, "počuješ to?" spýtal sa. A áno, počul som Taryho. Rýchlo som sa zmenil do vlčej podoby, počkaj na Tobyho a potom som bežal domov.

Ďalšiu kapitolu píše: Toby