Sex is a drug ♥ (DOKONČENÉ)

20. časť

“Oliver!”
“Uhmm?”
“Okamžite z tej preliezačky zlez dole!”
“Ale mami..” prosebne sa na mňa zahľadí.
“Oliver počúvaj mamu! Povedala ti, že sa tam nemáš štverať, tak zlez dole a choď sa hrať s ostatnými deťmi.”
“No dobre” zíde dole a hneď trieli za svojími kamarátmi. Usmejem sa. Je to náš poklad. Pritúlim sa k Andrewovi a nechám sa od neho škrabkať po chrbáte.
Už sú to tri roky čo sa mi stali tie šialené veci. Stále si to pamätám ako keby sa to stalo práve včera. Strasiem sa.
“Zase na to myslíš?”
“Nie. Ja len..” povzdychnem si.
“Emily, bolo to dávno. Už je to minulosť. Radšej mysli na nášho syna.”
“Ja viem Andrew, ale pre mňa je to stále živé.”
“Neboj sa. Som s tebou, dobre?”
“Dobre” vtisnem mu bozk na kútik úst. Pevne mi stisne ruku a začne ma vášnivo bozkávať.
“Mami?”
“Áno?”odtiahnem sa od Andrewa a otočím sa na Oliverka, ktorý je až po uši od piesku.
“Jéminku, čo si zase vystrájal?” skloní sa k nemu Andrew a začne ho oprašovať. Oliver zrazu vytiahne ruku spoza chrbta a hodí do neho plnú hrsť piesku. Začnem sa smiať.
“Oliver!” okríkne ho Andrew a už sa naháňajú po ihrisku.
“No počkaj, keď ťa ja chytím!”
“Nechytíš oco, nechytíš” smeje sa mu  Oliver. Usmievam sa na nich ako slniečko. Títo dvaja chlapi sú moje šťastie po tom všetkom čo sa stalo. Oliverko sa narodil predčasne. Chvíľu bol v inkubátore, ale inak bol zdravý ako rybička. Som rada, že to celé dopadlo tak ako to dopadlo.
“Ahoj Emily” prihovorí sa mi známy mužský hlas. Okamžite mi naskočia zimomriavky. Otočím sa za seba.
“Richarad..”
“Áno, som to ja. Som rád, že si ma pamätáš. Ako sa máš?”
“Ehm.. No.. Dobre” splašene dýcham a v myšlienkách privolávam Andrewa na pomoc.
“A čo tu robíš takto sama?”
“Ja.. Ja tu nie som sama.”
“Vážne? Si tu s nejakou kamarátkou?”
“Nie..”
“Zdravím Rich” objaví sa pri nás Andrew. Richard odvráti pohľad odo mňa a zahľadí sa na Andrewa.
“Ale Andrew, už sto rokov sme sa nevideli” zaškľabí sa.
“Áno, skoro. Čo potrebuješ?”
“Nič nič, len sa chcem pozhovárať so starými známimi.”
“Starí známi zjavne nemajú záujem.”
“Mami čo je to za ujo?” prikmotrí sa k nám Oliver a sadne mi na kolená. Richard okamžite upriamy pozornosť na nás dvoch.
“Jeden známi. Choď sa ešte chvíľku pohrať a pôjdeme domov, dobre?”
Oliverko prikývne a uteká preč.
“Môj syn?” spýta sa potichu Richard.
Pichne ma pri srdci. Netušila som, že o tom vie.
“Áno” storho mu odpovie Andrew.
“Je krásny. Podobá sa na teba, Emily.” Zahľadím sa mu do očí. Je v nich smútok a radosť zároveň. Nechcela som, aby sa to dozvedel takto. Musí to byť pre neho strašné. Tak isto ako to bolo pre mňa, keď som sa to dozvedela.
“Áno je. Ešte niečo? Lebo my už pôjdeme domov” začne Andrew baliť veci.
“Andrew choď po Oliverka” zastavím ho. Nadvihne obočie, zazrie na Richarda a pomalým krokom sa presúva k nášmu synovi.
“Nechcela som, aby si sa to dozvedel takto.”
“To je v pohode. Som rád, že som ho videl a aj teba samozrejme.”
Prešľapujem z miesta na miesto a rozmýšľam čo mu na to odpovedať.
“Emily bol by som rád, keby sme sa niekedy stretli” prosebne sa na mňa zahľadí.
“Ehm.. Niekedy môžme. Aj Oliverka zoberiem.”
“Dobre, to som rád. Tak ja už pôjdem. Rád som vás videl.”
“Ahoj.”
Richard sa usmeje a pomaly mizne v diaľke.
“Nebol ku tebe drzý?” chytí ma Andrew za zápästie.
“Nie, nie. Ideme teda? Už som dosť unavená.”
“Ideme.”
Chytíme sa všetci traja za ruky a odchádzame z ihriska.

Zdravím vás ľudkovia. :D Veľmi dlho som nič nepridala a za to sa vám ospravedlňujem, ale kvôli istým okolnostiam sa mi nedalo písať. Z komentárov, ktoré ste mi písali vyhralo meno Oliver, ako ste si mohli všimnúť. :) Dúfam, že sa vám táto časť páčila. Ako myslíte, že to bude pokračovať? Stretne sa nakoniec Emily s Richardom? :)