Sex is a drug ♥ (DOKONČENÉ)

22. časť

Držiac Oliverka za ruku pomaly kráčame do parku. Cestou premýšľam nad Richardom. Ja s ním vlastne nechcem stráviť už ani minútu osamote. Ale ako mu to mám povedať, aby som sa ho moc nedotkla?
„Thomas!” zatiahne ma Oliver za ruku a ukáže na malého blonďavého chlapca na hojdačke.
„Áno, tak bež rýchlo za ním.”
Z hlasným smiechom sa Oliver rúti na svojho najlepšieho kamaráta.
„Ahoj” podídem k Beatrice.
„No ahoj! Ako sa máš?”
„Ale dobre, len som trochu nevyspatá.”
„Oliverovi sa nechcelo v noci spať?”
„To teda nechcelo” zaklamem jej.
„Thomas je večne plný energie. Už si ani nepamätám kedy naposledy som sa dobre vyspala.”
„S deťmi je to ťažké, ale nikdy by som nemenila. Oliver je pre mňa všetkým” usmejem sa.
„To je svätá pravda.”
Zadívame sa na našich potomkov ako sa bláznia v pieskovisku.
„A kde je Andrew?” preruší Beatrice chvíľu ticha.
„Išiel na služobnú cestu. Vráti sa až večer.”
„Nevadí ti, že je celé dni preč a si na Oliho sama?”
„Skôr mi vadí, že sme spolu úplne minimum času. Vidíme sa akurát ráno, keď odchádza a večer, keď si spolu ľahneme do postele.”
„Presne pre toto isté som sa rozviedla s Mikeom a vôbec to neľutujem. Je to síce pre Thomasa ťažké, ale zvláda to zatiaľ celkom dobre” pousmeje sa.
„Ale ja nechcem Andrewa stratiť” zahľadím sa do zeme.
„Neboj sa, ono sa to hádam zlepší” chytí ma za plece a usmeje sa. Som veľmi rada, že som Beatrice spoznala. Je mi ako sestra. Viem, že jej môžem všetko povedať, že mi vždy pomôže. Znenazdajky mi niekto poklepká po ramene.
„Ahoj Emily.”
„Ahoj Richard.” On ma snáď prenásleduje všade kde chodím?
„Máš teraz chvíľu čas?”
„Ehm.. Som tu s Oliverkom a...”
„Bude to len na chvíľku. Naozaj!” skočí mi do reči.
„Ja tých špuntov postrážim” vpletie sa nám do rozhovoru Beatrice. Zagánim na ňu. Richard sa na mňa pozrie psími očami a ja nemôžem nesúhlasiť. Oliverka oboznámim so situáciou a spolu s Richardom odchádzame z detského ihriska. Dlho v tichu kráčame povedľa seba a každý rozmýšľame nad niečím iným. Začne sa ma zmocňovať zlý pocit.
„Emily, ja... Nemôžem na teba prestať myslieť.”
„Eh.. No..” zarazím sa. Toto som naozaj nečakala.
„Celé liečenie som čakal len na to,  kedy odtiaľ konečne vypadnem a budem môcť vidieť teba a svojho syna.”
„Richard, ale ja...”
„Oliver je môj syn a má právo to vedieť” skočí mi do reči.
„To nie je dobrý nápad.”
„Ja ťa milujem do kelu! A chcem žiť s tebou a mojím synom!”
„Richard! Ale ja milujem Andrewa a nikdy nedopustím, aby sa Oli dozvedel, že si jeho otec” zvýšim hlas aj ja.
„Tak počúvaj!” zdrapí ma za zápästie.
„Ak mu to nepovieš ty, nájdem si ho, keď bude starší a chápavejší a poviem mu to sám, rozumieš?!”
„To nemyslíš vážne?!” snažím sa mu vytrhnúť zo zovretia.
„Ale áno.”
„Si myslíš, že bude stáť o takého otca ako si ty? Si obyčajný hajzel!”
Richard ma chytí pod krk a následne ma odsotí meter od seba.
„Urobím ti zo života peklo! Aj celej tvojej rodine” zakričí a s hlasným fučaním odíde preč. Ešte dlhšiu dobu tam stojím ako prikovaná a rukou si držím krk. Trasiem sa ako huspenina a moje srdce bije ako o život.

Ahojte ľudkovia. Začína to byť celkom zaujímavé. Myslíte, že to Richard myslel vážne alebo to len povedal v zápale hnevu? Dúfam, že sa vám časť páčila. Poteší každý vote či koment. :) A chcela by som dať ešte do pozornosti môj nový príbeh Život zamilovanej. Myslím, že by sa vám mohol páčiť. Je o tínedžerke, ktorá prežíva klasické starosti a radosti a samozrejme svoju prvú lásku a rozhodnutie kam na strednú. Čerpala som trochu aj zo svojho vlastného života a bola by som rada keby ste sa na to mrkli. :)