Sex is a drug ♥ (DOKONČENÉ)

30. časť

Ráno som sa zobudila veľmi skoro a nedočkavo som vyčkávala na mojich rodičov, ktorí mi mali priniesť čisté oblečenie a odviezť ma konečne domov. Kým prišli, vybavila som s doktorom a sestričkou všetky potrebné veci, aby som mohla bez problémov hneď odísť. Bola som šťastná, keď som ich zbadala stáť vo dverách. Konečne som cítila, že zas bude všetko v poriadku. Cestou domov mi rozprávali o Oliverkovi a o tom, čo všetko spolu robili, kým som bola preč. Mám šťastie, že mám takú skvelú rodinu, akú mám. Keď sme zastali pred domom, všimla som si, že pri dverách pod strieškou stojí nejaký muž. Tvár mal v tieni, a tak som nevedela prísť na to, kto by to mohol byť. Až, keď sa vynoril z tmy, zbadala som tie milujúce a tak známe oči. Okamžite som sa rozbehla a skočila mu do náručia.
„Ako?" vytlačím zo seba pomedzi vzlyky.
„Všetko ti vysvetlím" šepne mi do ucha a pevne ma chytí okolo pása. Nedokážem sa nabažiť jeho prítomnosti. Neverím tomu, že ho konečne držím. Že je konečne pri mne. Nikto na svete si nedokáže predstaviť aká som v tomto momente šťastná. Už ho nikdy nepustím.
„Poďte dnu deti, nemusia všetci susedia vidieť čo sa tu deje."
Prepletieme si prsty a sadneme si do obývačky k Oliverkovi, ktorý tam na nás celý čas netrpezlivo čakal. Pevne si ho pritisknem k sebe a skoro ho upučím od samej lásky. Dlhú dobu sme sa tam všetci rozprávali, prekrikovali jeden druhého a jedli mamine preslávené čokoládové sušienky. Konečne som sa cítila dobre. Konečne som pri sebe mala ľudí, ktorých som milovala z celého srdca. Neskôr večer, keď už Oli zaspal, sme sa s Andrewom vybrali na prechádzku. Chvíľu sme len neprítomne kráčali povedľa seba a premýšľali ako začať.
„Som rada, že je po všetkom" vyriekla som nakoniec.
„Nie tak úplne."
„Ako to myslíš?"
„Každý deň po dobu jedného mesiaca musím chodiť na dobrovoľné práce. To je môj trest za to čo som urobil."
„Bože Andrew... Bála som sa, že to bude niečo horšie" vydýchnem si.
„Viem, ale chcela si odtiaľto odísť čo najskôr a teraz..."
„Mesiac to vydržíme. Zatiaľ nájdem nejaký byt na prenájom v inom meste, ktorý by sme si mohli dovoliť" pohladím ho po líci. Oprie si čelo o to moje a tvár mi chytí do dlaní
„Všetko bude dobre, áno? Už nás nič nerozdelí." Oblapím ho okolo pása a ponorím si tvár do jeho mäkkého trička. Andrew ma jemne hladí po chrbte.
„Milujem ťa Emily."
„Milujem ťa Andrew."
Ešte hodnú chvíľu sme sa prechádzali a rozprávali sa o všetkom čo sme si potrebovali vyjasniť. Držali sme sa za ruky a ja som nedokázala odtrhnúť pohľad od jeho tváre. Domov sme prišli až neskoro večer. Cítila som sa ako tínedžerka, keď som sa vracala domov z nočných záťahov spolu s Lindsy. To mi pripomína, že by som sa jej mala ozvať. Nevidela som ju už niekoľko rokov.
„Všetko v poriadku?" prekvapí nás ocino v obývačke. Asi na nás čakal, kým sa vrátime.
„Áno, ďakujeme. Choď si už ľahnúť oci."
Prikývne, ale aj tak zostane sedieť a počká, kým sa poberieme spať. Rýchlo ešte skontrolujem Oliho, ktorý odfukuje na posteli a uložím sa Andrewovi v náručí.
„Dobrú noc, dobre sa vyspi."
„Aj ty." Dám mu ešte rýchly bozk na čelo a pomaly zaspíme v tuhom objatí.

Nová časť je konečne vonku! Dúfam, že sa vám páčila. Každý vote či koment poteší. :)