7. Nečakané

10.9K 279 10
                                    

Od vzrušenia ráno vstanem už o siedmej. Pred spaním som ešte napísala Richardovi, že pôjdem z domu okolo ôsmej, aby sme boli spolu čo najdlhšie. Neodpísal mi, ale hádam to videl. Rýchlo sa osprchujem, umyjem si zuby, oblečiem si rifle a voľné modré tričko. Na raňajky si vezmem můsli tyčinku a napijem sa čistej vody. Rodičom napíšem papierik:
Išla som za Lindsy. Vrátim sa okolo štvrtej. Keby čosi volajte. E
Nechcem im klamať, ale tých milión otázok, ktoré by mi dali, kebyže im poviem, že mám chalana mi za to nestoja. Pre istotu si zoberiem náhradné kľúče, mobil, peňaženku, kartičku na autobus, vodu, vreckovky a všetko si vložím do tašky, ktorú si prehodím cez plece.
E: Už idem z domu. Napíšem Richardovi a rýchlym krokom kráčam na zastávku.

Už som skoro pred jeho vchodom, keď zbadám Michaela a Andrewa ako sa opierajú o jeho panelák.
„Ahojte chalani" pozdravím sa im.
„No konečne si prišla."
„Prosím?"
„Máme pre teba odkaz od Richarda. Požiadal nás, aby sme na teba počkali" vytiahne si Michael z vrecka od nohavíc papierik.
„Prepáč Emily, ale musel som odísť. Môj otec ma zobral na služobnú cestu a vrátime sa až večer. Moc sa ospravedlňujem" dočíta posledné slovo a ja mám chuť sa rozplakať. Toto mi nemohol urobiť! Predsa sme sa dohodli! Mohol mi ráno aspoň napísať SMS, aby som sa ako taká krava nemusela trepať za ním do mesta. Do očí sa mi nahrnú slzy a ja nemám silu potlačiť plač. To nemyslí vážne! Tak som sa na dnes tešila!
„Neboj sa, sme tu preto, aby sme ti to vynahradili" žmurkne na mňa Andrew.
„Prepáčte chalani, ale asi pôjdem domov."
„Tak to teda nie. Pôjdeš pekne s nami" chytí ma Michael za lakeť a ťahá ma preč. Obíjdeme ďalšie dva paneláky a za posledný sa postavíme. Najprv len na seba škaredo zazeráme, ale po chvíli to Michaela omrzí a sotí ma o drsný povrch paneláku. Začne ma bozkávať, ako zmyslov zbavený a vôbec mi to nie je príjemné. Odmietam s ním spolupracovať a to ho rozčúli.
„Michael, prestaň!" odstrčím ho.
„Drž hubu!" zahriakne ma a zase ma pritlačí o stenu. Rukou mi vbehne pod tričko a začane mi dosť nepríjemným spôsobom chytať prsia. Potom mi rozopne rozporok na rifliach a jeho ruka mi vbehne do nohavičiek. Prečo tu nikto nie je, keď to človek najviac potrebuje? Kde sa všetci podeli? Búcham ho po chrbáte, ale ani sa nepohne. Po chvíli sa vystrieda s Andrewom. Keď ma začne Andrew bozkávať je to ešte oveľa horšie ako s Michaelom, ale aspoň ma neohmatkáva ako ten idiot čo stojí za ním.
„Andrew aspoň ty maj rozum" zašepkám.
„Prepáč, ale Michael by ma zabil" sklopí zrak.
„Si zbabelec! Toto sa ženám nerobí."
„Kto je ti tu zbabelec ty chudera?" zakričí Michael.
„Tak to by stačilo!" odsotím Andrewa a rozbehnem sa tak rýchlo ako mi to len moje nohy dovolia. Michael hneď uteká za mnou a po pár metroch pocítim jeho ruku na mojom ramene.
„Počúvaj ma ty štetka, buď dáš aj nám alebo skončíš zle" zašepká mi do ucha. Po líci mi stečie slza, ale nerozplačem sa.
„Dajte mi obi dvaja pokoj! Ste úplne vypatlaní?!" uštedrím Michalovi poriadne silnú facku. Trochu sa zakníše, ale stále pevne zviera moje rameno. Keď znova naberie rovnováhu, prevŕta ma jeho nenávistný pohľad. Toto nedopadne dobre. Snažím sa mu vytrhnúť, ale nech robím čo robím, Michael ani na sekundu nepovolí stisk. Pozbieram v sebe všetku odvahu a v domnienke, že ho vyvediem z miery, mu napľujem do tváre. Michael ma hodí o zem a kopne ma do tváre.
„Michael, nechaj ju tak a poď prosím ťa" započujem Andrewov hlas niekde v diaľke.
„Toto si nemala robiť ty beštia" kľakne si ku mne a päsťou ma udrie do tváre. Neskutočná bolesť! Zrazu som úplne nevládna a mám pocit, že sa každú chvíľu rozpadnem. Zatvorím oči a od tej chvíle si na nič nespomínam.

Hotovo! Hádam sa vám táto časť páčila. Chcela by som sa poďakovať všetkým za podporu a IwkaKW za nádherný cover. Poteší každý vote či koment. :) :3

Sex is a drug ♥ (DOKONČENÉ) Tempat cerita menjadi hidup. Temukan sekarang