Sex is a drug ♥ (DOKONČENÉ)

27. časť

Akonáhle sa dostaneme z policajnej stanice, zavelím otcovi nech ma odvezie za Richardom do nemocnice, ktorá je pár kilometrov odtiaľto. Nastúpime a celú cestu v tichosti sedíme prikovaný o sedadlá a počúvame tichú hudbu z rádia. Pred nemocnicou mu poviem nech mi dá desať minút a s malou dušičkou sa poberiem do útrob našej jedinej nemocnice v okrese. Keď vojdem dovnútra, prekvapí ma celkom prázdna chodba. Nikde ani nohy. Rozhodnem sa, že tu budem blúdiť dokým niekoho nenájdem. Po pár minútach ku mne pribehne nižšia tmavovlasá sestrička.
„Dobrý deň, ako vám môžem pomôcť?”
„Dobrý. Hľadám môjho priateľa Richarda Browna.”
„Pán Brown nemôže prijímať žiadne návštevy.”
„A neviete náhodou kedy bude môcť?”
„Prepáčte, ale naozaj neviem. Musíte počkať na verdikt jeho lekára.”
„Neviete ani v akom je stave?”
„Bohužiaľ neviem presne, ale myslím, že bude v poriadku” usmeje sa a spojí si ruky za chrbtom.
„Dobre, ďakujem vám za váš čas. Dovidenia.”
„Dovidenia” odzdraví sa a odcupká preč. Nedozvedela som sa síce čo som potrebovala, ale aspoň viem, že bude v poriadku. Dúfam, že Richard nepodá na Andrewa trestné oznámenie za napadnutie. Všetko by sa ešte viac skomplikovalo. Nechcem si to ani len predstaviť.
„Tak ako?” spýta sa otec, keď sa zvalím do auta.
„Nepustili ma k nemu, vraj nemôže prijímať návštevy.”
„A kedy bude môcť?”
„To mi nepovedali” povzdychnem si.
„Emily?”
„Hm?”
„Máme ťa s mamou radi a vždy sme tu pre teba, dobre?” pohladí ma po líci.
„Ja viem, ďakujem oci.”
Usmeje sa, naštartuje auto a už sa vezieme kľukatou cestou naspäť domov. Po pár minútach ma cesta autom uspí a ja sa konečne aspoň na chvíľu odpútam od reálneho sveta.

Zobudím sa až v posteli mojej starej detskej izby. Pomaly sa posadím, pretrem si oči a premýšľam ako som sa sem vlastne dostala. Asi ma musel otec preniesť z auta až sem hore na poschodie. Otvorím dvere na izbe a hneď sa mi do nosa vnorí krásna vôňa teplej večere. Už si ani nespomínam kedy som naposledy jedla. Zbehnem dole po schodoch až do kuchyne.
„Mama!” zvolá Oliverko, keď ma zbadá a vrhne sa na mňa, dobre, že ma neprevalí na zem.
„Ahoj miláčik” vtisnem mu pusu do vlasov.
„Kde si bola? Báli sme sa o teba.”
„Prepáč Oliverko, už sa to nikdy nestane.”
„Naozaj?”
„Sľubujem” pohladím ho po jeho jemných tmavých vláskoch.
„Starká urobila super večeru, poď si s nami dať.”
„Veľmi rada, som hladná ako vlk” pousmejem sa a sadnem si vedľa neho k stolu. Mama mi naberie plný tanier opekaných zemiakov s kuracím mäsom a ja sa do toho hneď pustím. Keď dojeme, poumývam riad a potom si všetci sadneme do obývačky pred telku a pozeráme nejakú rozprávku čo Oliver vybral.
„Mami?” otočí sa na mňa Oliver, keď už film pomaly končí.
„Áno?”
„Kedy príde ocino domov?”
„Ocino je na služobnej ceste, ale za pár dní sa určite vráti.” Nemohla som mu povedať pravdu. Aspoň nie teraz.
„Dobre. Som unavený, ideš mi ešte prečítať rozprávku prosím?”
„Teraz si jednu dopozeral” zasmejem sa.
„Prosím, prosím.”
„No utekaj hore. Za chvíľu som pri tebe.”
„Jeee” dá mi pusu na líce a rýchlo vybehne po schodoch do izby. Rozlúčim sa ešte s rodičmi a poberiem sa za Olim. Po pár riadkoch z rozprávky Tri kozliatka obaja tvrdo zaspíme.

Ahojte! Ďalšia časť je úspešne za mnou. Dúfam, že sa vám páčila 💜 Ďakujem za 189K zhliadnutí, je to naozaj úžasné číslo! Ak by ste náhodou mali čas a chuť na mojom profile nájdete nový príbeh Život zamilovanej. Za každé prečítanie budem vďačná! Vidíme sa pri ďalšej časti. 💜