Sex is a drug ♥ (DOKONČENÉ)

10. Zrada

"Ty hajzel!" kopnem do dverí.
"Šetri sa. Ešte ťa budem potrebovať" odkričí Michael z chodby. Zavrčím. Lezie mi na nervy. Nech mi dá konečne so všetkým pokoj.
"Em..."
"Som tu Andrew. Som tu s tebou."
"Sadni si ku mne, prosím."
"Dobre" sadnem si vedľa neho a pohladím ho po tvári.
"Ďakujem" chytí ma za ruku. Oči má zatvorené, tvár má od krvi a po líci mu stekajú slzy. Chudák. Zradil ho vlastný brat. Utrem mu slzy a pobozkám ho na líce.
"Bude to v pohode" usmejem sa.
"Nebude. Nikdy mu to nezabudnem. Hajz..."
"Pššt" dám mu prst na ústa. Prikývne.
Postavím sa a po hmate hľadám svoju tašku.
"Máš tu mobil?"
"Áno" vytiahnem ho z tašky.
"Tak zavolaj na políciu."
"To asi nebude možné. Je vybitý."
"Do riti! " posadí sa a hneď na to zaauká.
"Ľahni si a počkaj chvíľu" prehrabávm sa v taške. Vytiahnem z nej vreckovku. Navlhčím ju vodou z fľaše a posadím sa naspäť k Andrewovi. Pomaly mu utieram krv z tváre. S ním sa cítim úplne inak ako s Richardom. Tak lepšie inak. Je možné, aby som sa do neho tak rýchlo zamilovala? Som strašná.
"Andrew? "
"Áno Em?"
"Nevolaj ma Em, lebo mám pocit, že sa rozprávam s Michaelom a to nechcem" zamračím sa.
"Tak áno Emily?"
"Mal si už niekedy dievča?"
"Vlastne nie."
"Prečo?" zaujímam sa.
"Lebo som bol vždy ten druhý" povzdychne si.
"Nechápem."
"Od malička sme s Michaelom boli vždy a všade spolu. Jeden od druhého sme sa nepohli ani milimeter" odmlčí sa.
"Pokračuj."
"Michael bol vždy ten výrečnejší a ja som len prikyvoval. Aj keď som konečne chcel niečo povedať, tak ma Michael predbehol. Nemal som šancu zapôsobiť na nejaké dievča, lebo Michael mi ju vždy prebral."
"To je strašné... Vaši rodičia si to nikdy nevšimli?"
"Rodičia to neriešili. Vždy uprednostňovali Michaela a tak to je doteraz. Raz mi povedali, že nechceli mať dve deti, ale keďže som sa narodil museli sa starať aj o mňa. Ževraj som im od začiatku pílil nervy a preto ma zanedbávali.."
Pobozkám ho. Nedalo sa to počúvať. Chudák Andrew. Toto si nezaslúžil.
"Ľúbim ťa" zašepkám. Vážne som to povedala? Zase? Asi som ho len chcela utešiť, alebo...?
"Aj ja teba Emily."
Usmejem sa.
"Budte tam ticho vy dvaja. Nikto na vás nie je zvedavý" zakričí Michael z chodby.
"Daj nám pokoj!" zavrčím.
"Pff. Koľká nevychovanosť.."
"Drž už hubu ty podrazák! " vykríkne Andrew.
"To by si chcel" zasmeje sa Michael.
"Nie. Chcel by som mäkkú posteľ, kávu, niečo na jedenie a deku, lebo tu je zima. To, aby si držal hubu som ti prikázal."
"Si myslíš, že mi môžeš rozkazovať?" otvorí dvere.
"Prečo nie?"
"Lebo si úbožiak a tí mi nikdy rozkazovať nebudú" ukáže mu Michael vztíčený prostredník a zabuchne dvere.
"Je to magor" skonštatujem.
"Tak to teda hej."
"Nenervuj sa kôli nemu."
"Dobre" pousmeje sa Andrew.
"Kde sme to skončili?" dodá. Zasmejem sa.
"Aha, už viem. Chcel som ťa pobozkať" nakloní sa ku mne a vášnivo ma pobozká. Po dlhej chvíli sa od seba odtiahneme. Usmejem sa a Andrew mi dá pusu na čelo.
"Asi si idem pospať. Som unavená."
"Dobre" Andrew si ma pritiahne k sebe. Ležíme na studenej podlahe a navzájom sa zohrievame.

AHOJTE!! Hádam to nie je moc nudné, ale musím to nejak prehopsať. Ďalšia časť bude napínavejšia, sľubujem. Ale tak dúfam, že sa vám aj táto časť páčila. :D chcem sa poďakovať za 8,12 K a 331 vote. To som fakt nečakala.. A ešte sa chcem opýtať. Chcela by som začať nový príbeh. Taký iný.. O snoch a démonoch. Volal by sa DVERE SNOV. Tak sa vás chcem opýtať či ho mám na wattpad napísať. Píšte do komentov. Budem rada ak budete súhlasiť. :) :D