Po svadbe sa princ vracal so svojou nevestou do hlavného mesta svojho kráľovstva. Na rázcestí pod hradom stála šibenica. Mali tam obesiť akéhosi zločinca a princezná sa vo svojom šťastí nemohla zmieriť s tým, že by niekoho práve v tento deň mohli obesiť. Princ sa opýtal sudcu, či je možné, ako svadobný dar pre jeho manželku, výkon trestu zrušiť. Podľa starodávneho mestského zvyku bolo možné odsúdeného vykúpiť. Musel však zaplatiť 1000 dukátov.
Princ vysypal svoj mešec, princezná pridala svoje dukáty, ale stále to nestačilo. Princezná vystúpil z koča a spravila medzi pážatami, rytiermi a zástup ľudí zbierku. Nazbieralo sa 999 dukátov, ale ten jeden jediný nemal nikto! “Pre jeden chýbajúci dukát bude obesený človek?” nariekala princezná.”Zákon je zákon,” chladnokrvne povedal sudca a dal katovi znamenie, aby vykonal popravu. Ale princezná zvolala: “Poprezerajte odsúdenému vrecká.”Kat poslúchol a z jedného vrecka odsúdenca vytiahol zlatý dukát. Bol to práve ten, ktorý mu chýbal na záchranu života.
V srdci každého človeka je toľko, koľko stačí na záchranu života. Dobrota, láska a šťastie mnohých ľudí sú ako zhasnuté knôty. Ale niekedy stačí malá zápalka, aby sa rozhoreli.
