Skupinka žien študovala knihu Malachiáša. Keď študovali tretiu kapitolu, prišli k tretiemu veršu, v ktorom sa píše: "Posadí sa ako tavič a čistič striebra..." Tento verš bol pre ženy ako hlavolam a rozmýšľali, čo tieto slová vlastne hovoria o Božom charaktere. A tak sa jedna z nich ponúkla, že niečo zistí o procese čistenia striebra a na ďalšom stretnutí skupinky im o tom porozpráva.
V ten týždeň táto žena zavolala striebrotepcovi a dohodla si s ním stretnutie, aby ho pozorovala pri práci. Nepovedala mu nič o tom, prečo sa o jeho prácu zaujíma, iba toľko, že ju zaujíma proces čistenia striebra. Ako tak striebrotepca pozorovala, videla, ako držal kus striebra nad ohňom, aby ho zohrial. Vysvetlil jej, že pri čistení striebra ho treba držať uprostred ohňa, tam, kde sú plamene najhorúcejšie, aby sa všetka nečistota spálila.
Žena rozmýšľala o tom, že Boh nás takto drží v ohni, a potom si spomenula na ten verš: "Posadí sa ako tavič a čistič striebra..." A tak sa opýtala striebrotepca, či naozaj musí sedieť a držať to striebro po celý čas, kým sa čistí. Muž odpovedal: "Samozrejme. A nielen to. Musím ho držať a nespustím z neho oči po celý čas, kým je v ohni. Keby som to striebro nechal v plameňoch čo aj len o chvíľu dlhšie, ako treba, zničilo by sa."
Dáma na chvíľu stíchla, a potom sa striebrotepca opýtala: "A ako viete, kedy je to striebro už úplne čisté?" On sa usmial o odpovedal: "No, to je ľahké - predsa vtedy, keď sa v ňom vidím ako v zrkadle."
Ak sa dnes cítiš ako uprostred ohňa, pamätaj, že ťa drží Božia ruka. On z teba nespúšťa oči. Nedovolí, aby sa tvoj život zničil a bude ťa strážiť a držať, až kým sa v tebe neuvidí.
