,,Čo keby sme večer niekam vyrazili? Ukázali by sme Rose nočný život v New Yorku" navrhla Gemma pri raňajkách.
Harry sa na mňa neisto pozrel a potom si vydýchol. Videla som na ňom, že sa mu tento nápad nepáčil.
,,To by bolo fajn" odpovedala som namiesto jeho a venovala sa ďalej raňajkám.
Po raňajkách sme sa s Harrym vybrali do mesta. Nejaký čas tu žil, takže mesto celkom dobre poznal. Ukázal mi pár miest. Nakoniec sme sa ocitli pred obrovskou starou ,ale stále zachovanou budovou.
,,Ako si to vedel?" nemohla som tomu uveriť. Predomnou stála budova, ktorá pre mňa znamenala tak veľa. Predstavovala totiž moju budúcnosť.
,,Vždy bol tvoj sen študovať tu. Viem o tebe všetko, Rose"
Bola som šťastná. Nikdy predtým som túto univerzitu nevidela naživo. Bola som nadšená, že ma sem Harry priviedol.
,,Chceš ísť dnu?"
,,Že sa pýtaš" vyhŕkla som a ťahala som ho za sebou dovnútra budovy.
Prešli sme po obrovských schodoch k hlavným dverám, ktoré ohraničoval z každej strany mohutný stĺp.
Do nosa mi okamžite udrela vôňa kníh. Na stenách viseli obrovské obrazy známych spisovateľov, doktorov, právnikov a úspešných ľudí.
,,Nemôžem uveriť tomu, že som naozaj tu" svoju hlavu som zaborila do Harryho hrude.
,,Chcel som ťa prekvapiť"
,,A podarilo sa ti to" konečne som sa pozrela do jeho smaragdových očí. Videla som ako žiarili. Bol šťastný vtedy keď som bola šťastná aj ja.
A práve vtedy prišiel ten moment, keď sa vo mne niečo zlomilo. Vtedy som si uvedomila, že on je jediná vec, čo ma drží pri živote.
Nikdy som ho nechcela opustiť. Už nikdy som nechcela byť sama. Nikdy viac som nechcela byť osamelé smutné dievča, utápajúce sa v depresiách.
,,Milujem ťa, Harry" nečakala som na jeho odpoveď a svoje pery som spojila s tými jeho.
Vedela som, že to je osoba, s ktorou chcem stráviť celý svoj život.
