Few days later
Prešlo niekoľko dní a Harry sa stále neozval. Jeho telefón bol vypnutý. Niall neodpisoval, doma nebol. V škole sa tiež neukázal. Bála som sa. Nevedela som čo sa stalo. Zmizli.
Ja som nevyšla z domu. Otec ma chodil stále kontrolovať ako dieťa. Svoju izbu som opustila len keď som šla do školy, tak ako práve teraz. Kráčala som dlhou cestou smerom k škole až kým vedľa mňa nezastavilo veľké čierne auto. Niallovo auto. Neobťažovala som sa zastaviť ale naopak som krok zrýchlila. Bola som nahnevaná.
,,No tak Rosemary, nastúp do toho auta" prikázal mi no so mnou to ani nehlo. Tentokrát auto zastalo úplne a Niall vystúpil.
,,Nechaj ma to vysvetliť, prosím"
,,Fajn" konečne som zastavila a otočila som sa smerom k nemu.
,,Išiel som na pár dní za svojim otcom do LA. Bolo to narýchlo a nestihol som ti napísať pretože sa mi pokazil mobil. Nehnevaj sa Rosemary" dokončil svoj monológ a pozrel sa mi hlboko do očí. klamal, ale to som zistila až úplne na konci. Všetky tie lži ma zničili.
,,Niall.. nevieš si predstaviť ako som sa o teba bála ." Povzdychla som si s vletela som mu do náruče.
,,Tak poď" ukázal smerom k jeho autu a ja som neprotestovala. Nastúpili sme a za pár minút sme boli pri škole. Tam sa naše cesty rozdelili pretože Niall mal hodinu na opačnej strane budovy.
Kráčala som chodbou školy a sledovala ľudí okolo mňa. Všetci na mňa čudne pozerali a ja som sa nevedela zbaviť ich pohľadov. Tentokrát to bolo iné.
Neriešila som to a pokračovala som do triedy kde som si sadla na moje miesto.
Celý dnešný výklad učiteľky som odignorovala pretože som opäť upadla do svojich myšlienok. Moje hrdlo sa začalo zvierať a dlane sa mi začali potiť. Vedela som, že to čo príde nebude dobré a tak som sa z hodiny vypýtala s tým, že sa necítim dobre. Moje kroky smerovali k dámskym záchodom kde som sa oprela o studenú stenu a pomaly som sa po nej zošmykla dole. Z tašky som rýchlo vybrala krabičku liekov, ktoré som rýchlo zapila vodou. Po pár minútach moje telo zaliala úľava a kľud a ja som vedela, že môžem ísť medzi ľudí. Posledný krát som sa pozrela v zrkadle a otvorila som dvere. Opäť som kráčala chodbou. Tentokrát boli pohľady ešte intenzívnejšie a mne začalo byť znova nevoľno. Rozhodla som sa, že dnes sa na vyučovanie vykašlem s pôjdem domov.
Až keď som vyšla zo školy, pochopila som všetky tie pohľady. Pred školou stál čierny range rover o ktorý sa v celej svoje kráse opieral Harry Styles s pohľadom upretým na mne.
