Bolo ťažké pozerať sa na jeho telo ležiace na zemi v kaluži krvi. Nevedela som čo mám robiť.
Bola som tak strašne zúfalá. Chcela som mu pomôct ale nedokázala som to. Nevedela som ovládať svoje telo. Nikto to nemôže pochopiť ale bolo to tak. Neuvedomovala som si situáciu, do ktorej som sa dostala.
Moje telo sa triaslo čím ďalej tým viac a ja som sa nevedela pohnúť z miesta.
,,H-harry" šepla som s pomalým krokom som sa dostala k nemu.
,,H-harry!" Tentokrát som hystericky zvrieskla a začala som triasť s jeho telom. Všade bolo krvavé sklo, niektoré som mala zapichnuté v rukách ale ignorovala som to. Necítila som bolesť. Jediná bolesť, ktorú som cítila bola v mojom srdci.
,,Pros-sím, Harry... odpusť mi to" nahlas som sa rozvzlykala. Nevedela som, či mám volať pomoc alebo čakať.
Chcela som utiecť.
Rýchlo som sa postavila od jeho krvavého tela a zo skrine som vytiahla kufor, do ktorého som začala hádzať všetky svoje veci.
Vedela som, že ho tu tak nemôžem nechať ale nemala som na výber. Nemohla som tu zostať ani o sekundu viac.
Plakala som ako zmyslov zbavená, nevedela som sa dokonca ani nadýchnuť.
Vedela som, že to viac nezvládnem. Nezvládnem pomyslenie na to, že som ublížila človeku, ktorého milujem.
Neľutovala som to. Vďaka tomuto Harry zistil, čo som zač. Zistil, že mu bude lepšie bezomňa. Lenže mne nebude lepšie bez neho.
Svoj kufor som zavrela a vydala som sa na odchod. Pri dverách som sa zastavila a poslednýkrát v mojom živote som sa pozrela do jeho tváre. Prekvapilo ma, že jeho oči boli otvorené a pozerali sa priamo na mňa. Nepozeral sa na mňa však s nenávisťou. Pozeral sa na mňa s láskou a pochopením.
,,Rose... zostaň, prosím" bolestne šepol a chytil sa za svoju hlavu, ktorá bola celá od krvi. A to len kvôli mne.
,,Milujem ťa Harry. Vždy budem."
Dúfala som, že sme v našom vzťahu, ktorý si nepamätám prežili aspoň niečo pekné. Aspoň niečo, na čo bude spomínať s úsmevom.
