,,Nevyhýbam sa ti" môj pohľad okamžite smeroval k zemi ako stále keď som klamala. A v klamaní som naozaj dobrá.
,,Neklam" Harryho oči zmenili farbu na tmavšiu, čím som zistila že ho to nahnevalo.Jeho prsty vyhľadali moju bradu, ktorú nadvihol a pozrel sa mi hlboko do očí akoby niečo hľadal.
,,Ty veľmi dobre vieš prečo sa ti vyhýbam. Nie som ako ty a nikdy som sa nestretávala s ľuďmi ako si ty. Si presný opak mňa Harry. Nechaj ma konečne na pokoji." Pri konci sa môj hlas mierne zvýšil. Pravda bola, že som si nebola istá svojimi slovami. Môj stereotyp ma už unavoval, chcela som skúsiť niečo nové, zaujímavé a niečo nebezpečné. Nechápala som prečo sa o mňa človek ako Harry zaujíma. Je to naozaj krásny chlapec a množstvo dievčat sa mu hádže pred nohy aby sa na nich čo i len pozrel, no na mňa sa díva tak...inak. Neviem popísať ten pocit keď je pri mne pretože je to pre mňa nové, no mám pocit akoby som ho poznala roky.
,,Vnímaš ?" Až jeho hlas ma prerušil z mojich myšlienok.
,,Huh?"
,,Vravím, že ma vôbec nepoznáš a myslím že by si zmenila názor keby si so mnou trávila viac času. Chcem sa len lepšie spoznať, nič viac Rose. Aj tak sa budeme často stretávať keďže Niall je môj najlepší kamarát a ako vidím tak tvoj jediný kamarát."
,,Mám veľa kamarátov!" Zaklamala som a znova sa pozrela do zeme. Jeho prsty znova jemne nadvihli moju bradu a moje oči sa ocitli v úrovni tých jeho.
,,Viem, že nemáš Rose. Viem toho o tebe viac než si myslíš" posledné slová zašepkal no i tak som ich počula, na čo som nechápavo skrčila obočie. Chcela som namietať no on ma predbehol.
,,Teraz by sme mali ísť dole, určite nás už hľadajú" prikývla som a sledovala som jeho postavu ktorá smerovala k ostatným.
,,Kde ste toľko boli? Si v poriadku Rosemary?" Vyletel na mňa s otázkami Niall ktorý si ma premeriaval pohľadom.
,,Som v pohode, len sme sa rozprávali" usmiala som sa na neho, na čo jeho výraz zmäkol. Sadla som si vedľa neho a tvárila som sa že počúvam ich debatu o dnešnej párty no pri tom som si stále v hlave opakovala Harryho slová. Pozná ma viac než si myslím? To ťažko. Poznám ho sotva týždeň.
V myšlienkach ma prerušila až SMS od otca.
Od Otec : Rosemary príď domov, chcem ti niečo oznámiť.
,,Prepáčte ale musím už ísť domov" postavila som sa z pohodlného gauča a mierila ku dverám no zastavil ma Niallov hlas.
,,Odprevadím ťa"
,,Odveziem ju" prerušil ho hlboký hlas patriaci Harrymu. Niall sa na neho škaredo pozrel a potom svoj pohľad presmeroval na mňa.
,,Myslím že to zvládnem sama" nestihla som ani dopovedať a prerušil ma Harry.
,,To nebola otázka" povedal a vykročil mojim smerom. Niallovi som venovala ospravedlňujúci pohľad a mierila som si to k Harryho Range Roveru. Sadla som si na miesto spolujazdca a modlila som sa nech túto cestu mám za sebou.
Nešlo o to že by som Harryho nemala rada, išlo o jeho správanie. Bol divný. No na druhej strane mal v sebe niečo zaujímavé a ja som chcela zistiť čo ma k nemu tak ťahá. Môj život said základu zmenil odkedy som ho stretla. Od tej doby som nerozmýšľala nad tým ako sa rozbehnem zo zavretými očami na kraj útesu a pomaly vykročím v pred ako to bolo pred pár dňami. Vlastne sa to stalo viac krát.
,,Počúvaš ma vôbec?!" Z myšlienok ma vytrhol až Harryho hlas a jeho ruka pred mojou tvárou. Až teraz som si uvedomila že už stojíme pred mojim domom.
,,Huh?"
,,Vravel som, že ťa večer vyzdvihnem. O 7 buď pripravená babe" žmurkol na mňa. Moment, naozaj na mňa práve Harry Styles žmurkol ?!
,,Fajn" odsekla som a vystúpila som z auta.
,,Počkať, to ani nebudeš odporovať? Povieš mi na to len fajn? Wow stále ma prekvapuješ Rose" pozeral na mňa nechápavým pohľadom no ja som vedela že je to len hrané, veľmi dobre sa v ľuďoch vyznám a ja som si bola na 100% istá že moju odpoveď čakal. Na chvíľu som uverila jeho slovám, že ma pozná viac než si myslím no neskôr som túto myšlienku zahnala a povedala som si, že to je len náhoda a ja som len paranoidná.
Pomaly som otvorila vchodové dvere a vyzula som si topánky. Vošla som do obývačky a môj pohľad padol na otca. Na zničeného otca. Sedel na sedačke s hlavou v dlaniach, ani si nevšimol moju prítomnosť. Nechápala som čo sa deje. Pomalými krokmi som prešla k nemu a jemne som sa dotkla jeho pleca. Svoj pohľad okamžite nasmeroval na mňa a povzdychol si.
,,Čo sa stalo?" presunula som sa na sedačku a opatrne som sa posadila vedľa neho.
,,Elizabeth sa stala" neisto povedal a čakal na moju reakciu. Elizabeth, moja matka. Moje pery sa v šoku pootvorili a moje oči sa zaplnili slzami.
,,Chce ťa vidieť" moje oči sa rozšírili a moje telo zaplnil hnev.
,,To ma chce vidieť až teraz? Čo robila 4 roky? A kde bola minulý rok keď sme ju potrebovali najviac?" slzy zmáčali moje líca kým som ich neutrela rukávom mojej šedej mikiny. Ani neviem ako ale ocitla som sa v otcovej náruči a vzlyky napĺňali celý dom.
,,Tiež nie som nadšený Rosemary, ale je to tvoja matka a má nárok vidieť ťa"
,,Mojou matkou prestala byť vtedy keď nás opustila" to boli moje posledné slová predtým než som sa zdvihla a odišla do mojej izby. Prešla ma chuť na nejakú párty ale boli to moji priatelia a ja som im sľúbila, že prídem. A taktiež viem, že by mi Harry nedal pokoj.
Nikdy ti neodpustím, že si minulý rok neprišla, mama.
