Pomaly som otvárala svoje oči až kým ma neoslepilo svetlo zapĺňajúce izbu. Nebola to však moja izba. Bola Harryho. Až teraz som si uvedomila, že to nebol len sen, bola to skutočnosť. Na mojich perách sa vytvoril úsmev keď som si spomenula na večer a na náš bozk. Ach tie jeho pery.
Keď som sa otočila na druhú stranu postele Harry už vedľa mňa neležal. Pomaly som zvesila svoje nohy z postele s kráčala do druhej izby, v ktorej som mala svoje oblečenie. Harryho tričko som si vyzliekla a navliekla som na seba svoje čierne jeansy so sivou mikinou. Vlasy som si prehrabla rukou aby som vyzerala aspoň trocha k svetu a pobrala som sa hľadať Harryho.
Bol v kuchyni a snažil sa niečo uvariť. Snažil sa. Lenže nedarilo sa mu, keďže akurát tak všetko spálil. Na sebe mal len tepláky a môj pohľad padol na jeho nahú hruď. Môj bože...
Nahlas som sa zasmiala keď som videla ako sa rozčuľuje nad spálenými -zrejme- lievancami a vtedy si všimol moju prítomnosť.
Pomalým krokom sa dostal až ku mne a na jeho tvári sa vytvoril zákerný pohľad. Vedela som, že niečo plánuje ale uvedomila som si to až vtedy, keď ma chytil za pás a začal ma poriadne štekliť.
,,Takže ty sa mi budeš smiať?" neprestával ma štekliť a zvalil sa so mnou rovno na sedačku. Mojou odpoveďou bol len neprestajný smiech.
Konečne som sa smiala úprimne. Po dlhej dobe.
,,Harr-y pros-sím" slzy tiekli po mojej tvári. Tentokrát nie od smútku.
Konečne ma prestal štekliť a ja som si až teraz uvedomila, že ja ležím pod ním a on sa nadomnou nakláňa. Trvalo chvíľu, kým sa jeho pery dotkli mojich. Bol to len nepatrný pohyb po ktorom sa chcel odtiahnuť, no ja som si ho pritiahla za zátylok bližšie. Potrebovala som jeho pery. Boli ako droga ,ktorú chceš znova a znova.
,,Raňajky zrejme zostávajú na mne" zasmiala som sa po tom, čo sa odtiahol.
Vybrala som sa do kuchyne, kde som spravila nové cesto na lievance. Harry stál tesne za mnou a rukami ma obíjmal zo zadu. Zbožňovala som to, vždy.
Keď som lievance dokončila, sadli sme si za stôl a v tichu sme sa najedli. Harry pochválil môj výtvor a ja som sa mu smiala, pretože bol naozaj vtipný keď rozprával s plnými ústami.
,,Mala by som už ísť, otec sa určite bojí" povedala som s pohľadom sklopeným k zemi.
,,Odveziem ťa" prikývla som, pretože cesta domov je naozaj dlhá.
Harry sa išiel prezliecť a ja som ho čakala v obývačke, ktorú som si prezerala, pretože včera večer bola tma a ja som nemala možnosť poobzerať sa tu. Všimla som si fotky, ktoré mal položené na krbe a tak som sa vybrala k nim.
To, čo som videla ma dostalo. Dostalo ma to tak veľmi, že som zabudla ako sa dýcha.
Na fotke bol Harry, obíjmajúc dievča. To dievča som bola JA...
