Zdalo sa, akoby sa okolo mňa zastavil čas. Prvý krát vo svojom živote som si začala všetko uvedomovať. Začala som si uvedomovať ako veľmi som dokázala milovať Harryho, ako veľmi som trpela, ako veľmi chorá som.
Začala som si uvedomovať všetko okolo mňa. To, aká nádherná je príroda a ako to ľudia ignorujú. Nikto si neváži dôležitých vecí. Všetci riešia maličkosti.
Keby som vedela vrátiť čas, žila by som úplne inak. Žila by som v inom meste, robila by som čo ma baví a neriešila by som veci, ktoré nie sú dôležité. Trávila by som všetok svoj čas s ľuďmi, ktorých milujem.
Počúvala by som ich celé hodiny. Zaujímalo by ma všetko. Aká je ich obľúbená pieseň, ktorý bol ich najkrajší moment v živote. Môj najkrajší moment v živote bol, keď mi Harry povedal ako ma miluje.
Stačili mi dve prosté slová a ja som vedela, že nikdy nezabudnem ako zneli keď ich vyslovil. Nezabudnem ako sa na mňa pozeral.
Nezabudnem ako sa na mňa pozeral keď som odchádzala. Pohľad na jeho krvavé telo.
Nedokážem s tým žiť. Ublížila som človeku, ktorého som milovala najviac na svete.
Všetky momenty sa mi prehrávali v hlave. Pamätám si, keď sme stáli na pláži v Brightone a Harry mi povedal že ma miluje. Jeho ruky držali môj pás a hlavu mal opretú o moje rameno. Povedala som si, že ten moment sa mi bude jeden z tých, na ktorý si spomeniem na smrteľnej posteli. A preto si na neho spomínam teraz.
Dúfam, že vieš ako veľmi ťa milujem Harry.
Tentokrát som sa neusmievala. Plakala som. Delilo ma pár krokov od konca útesu. Nechcela som skočiť. Nechcem zomrieť tak, ako som chcela zomrieť minulý rok. Tentokrát som iný človek.
Sadla som si na kraj a nohy som nechala spustené z útesu. V rukách som zvierala biely balíček s mojimi antidepresívami.
Posledný krát som sa nadýchla predtým, než som zhltla celý obsah krabičky.
Od úplne iného života nás delí len jedno rozhodnutie.
