"Prejdé...m to sa-ma"

3.3K 163 6
                                    

Časť venujem--> @Eliškaaa. Rýchlo sa uzdrav a uži si časť. :)

"Potrebuješ odvoz?" Opýtal sa ma ten krásavec s hnedými očkami ktorý by s postihom ako ja nikdy nič nechcel mať.

Pozrela som na neho. "J-ja... To bude v poriadku. Prejdé.. m to sa-ma." Toto je moje normálne rozprávanie.. Hanbím sa za to. Vlastne za všetko. "Je ti niečo? Prečo si mala hentén.. No to." Povedal černoch. Taká rozkošná čokoládka. :3 "to.. ale ni-č" postavila som sa a chcela spraviť krok ale neudržala som sa a spadla. Povedala som vám že neviem chodiť bez barlí alebo vozíčka? Ak nie tak už to viete. Lisa ma to učí ale mám zlé svalstvo a nejde to. Mávam doma aj cvičenia a rehabilitácie ale moc to nepomáha. "Čo sa stalo? Zamotala sa ti hlava? Chceš vodu?" Opýtal sa ma ten nádherný hnedooký. "Nie ne-prosí-m si." Povedala som a rozmýšľala ako pôjdem domov. Blonďák si zrazu ku mne kľakol a pozrel sa mi do očí. "Ty nevieš chodiť že?" Spýtal sa a všetci ostatný sa naňho pozreli nechápavo. Zakývala som hlavou do strán na znak že neviem a všetci otvorili ústa dokorán. "Tak poď pomôžem ti." Postavil sa a mňa zobral ako nevestu na ruky. "Justin zober tie barle prosím ťa." Otočil sa na toho krásneho hnedookého. Takže Justin. Júú. :3 prikývol a zobral ich do rúk.

"Vieš mi povedať tvoju sdresu?" Opýtal sa a napravil si ma na rukách.

"Green-Streed 42. So.m moc ťaž-ká?" Pozrela som sa naňho s ospravedlňujúcim pohľadom.

Pokrútil hlavou. "Ale kde však si ľahká." Usmial sa. "A ináč ako sa voláš?" Pozrel sa na mňa.

"Tara." Usmiala som sa.

"A prečo ťa nechali ísť rodičia samú domov?" Opýtal sa a ja som zosmutnela.

"Ja nem-ám rodičov a mň.a sa strá se-strička z nemocnice. Mňa- rodičia op-ustili keď so.m sa naro-dila lebo zisť.li že mám toto.. pos-tihnutie." Ja nemám slzy takže ja len vydávam take zvlástne vzliky. Blonďák sa zastavil a videla som v jeho očiach slzy. Čože? "Č-čo sa ďej.e?" Spýtala som sa.

"Ty-ty si moja sestra.." Zašepkal.

"Čo? A.ko tvoja sest-ra?" Nechápala som čo tým myslel ale začala som sa báť.

"Ja som Ryan. Tvoj starší brat. Keď si sa narodila tak som mal 3 roky. Veľmi som sa na teba tešil a keď som mal 8 rokov rodičia mi vysvetlili že prečo si neprišla a ja som sa s nimi kvoli tomu strašne pohádal a odišiel ku starej mame bývať." Ďalšie slzy mu stiekli po tvári. Nemôžem tomu uveriť. Ja mám brata! Silno som ho objala okolo krku a začala "plakat" na jeho rameni. Ryan ma hladkal po chrbte.

"To bude dobré princezná. Už som si ťa našiel." Usmial sa na mňa.

"Tu.býva-m." Povedala som keď sme zastavili pri našom dome. Nieje najväčší ale nám úplne stačí.

Zrazu mu zazvonil mobil a mňa podal tomu Justinovi. Celá som sčervenala. Je taký nádherný. Jeho lícne kosti úsmev oči vlasy proste celý on.

Usmial sa na mňa a ja som sa ešte viac sčervenala a hlavu si zakrila do jeho ramena. Cítila som ako sa jeho hruď natriasala odz smiechu.

"Počúvajte ja už musím ísť. Tak my sa vidíme zajtra v škole a Tara?" Pozrel sa na mňa Ryan. Prikývla som aby pokračoval. "Prídem ťa pozrieť sestrička." Usmial sa a pobozkal ma na čelo.

"Do-bre. Aho.j." Usmiala som sa naňho a on odišiel. Bro aj my už pôjdeme ja musím ísť za Beccou a tento tu za mamičkou na večeru." Smial sa črnoch na druhého černocha. Divná to veta.

"Oukéj. Čaute a Fredo pozdravuj Beccu." Povedal Justin. "Jasán!" Urobil Fredo niake gesto s rukou a už ich nebolo.

"Tak Tara. Kde máš kľúče nech otvorím dvere?" Opýtal sa najkrajším hlasom aký som kedy počula. Vybrala som si kľúče z vačku a podala mu ich. Otvoril dvere a so mnou na rukách vošiel na chodbu.

"Bože Tar- ou.. Ahoj. Ty si kto?" Zasekla sa keď videla Justina ako ma drží.

"Dobrý. Ja som Justin. Taru som stretol vonku keď som jej s basketbalovou loptou nechtiac zlomil barlu tak som ju doniesol domov. Moc ma tá barla mrzí." Povedal a usmial sa na lisu.

"To je v poriadku. Musí byť ťažká, počkaj chvíľku." Odbehla a neskôr sa vrátila aj s mojim špeciálnym vozíkom ktorý mi drží hlavu tak ako má a to mi vlastne pomáha v cvičení. Justin ma naň položil a usmial sa na mňa. "Ďak.ujem." Usmiala som sa aj ja.

Vy ste splnili podmienky a ja som najšťastnejší človek na svete! :3 dúfam že sa časť páčila lebo mne osobne nie. :D prosím

18 reads

5 vote

3 komenty :)) mooc prosiim :3

-saruška

DisabilityKde žijí příběhy. Začni objevovat