Disability

"Tak ja si ťa nakŕmim dobre?"

Lisa sa vrátila aj s vozíčkom a Justin ma naň poližil. "Ďakujem." Povedala som a usmiala sa tak ako aj on. "Nemáš začo."

"Tara volali mi z nemocnice. Nutne tam musím ísť. Zvládneš to tu? Alebo mám zavolať paní blackovú?" Pozrela na mňa Lisa.

"Rad-šej zavol.aj paní Bl-acko.vú." Justin ma prerušil v rozprávaní.

"Aj ja tu môžem ostať s Tarou. Aj tak nemám čo robiť a rád s ňou ostanem." Usmial sa na Lisu.

"No výborne. Ďakujem ti veľmi mi pomôžeš. Keď sa vrátim tak ti dám prniaze ale teraz musím ísť."

"Žiadne prniaze nechcem. Rád to spravím sám som sa aj navrhol nechcem zato žiadne peniaze." Usmial sa a chytil rúčky od vozíka.

"Dobre deti tak ja idem. Držte sa. A Tara nezabudni na lieky!" Pohrozila mi prstom.

"Neb-oj." Usmiala som sa a ona už vyletela z domu.

Dnes som sa chcela sprchovať a teraz to nepôjde. Mňa musí sprchovať Lisa. Je to trápne a môžte sa mi aj smiať ale je to tak. Lisa ma musí sprchovať a niekedy aj kŕmiť. Ach jaj.. Zosmutnela som a skolnila hlavu.

Justin sa presunul pred vozík a čupol ai predomňa.

"Čo sa deje Tari?" Smutne sa na mňa pozrel a čakal moju odpoveď.

"Le.n som sa zam-yslela.." Začala som si nemotorne splietať prsty.

"Nad čím?" Ruky položil na moje kolená a usmial sa na mňa.

"Nepo-viem. Hanbí.m sa za-to.." Ďalej som si splietala prsty a sledovala pritom jeho ruky ktoré sa začali hýbať po mojom kolene v pravidelnom rytme. Pousmiala som sa nad tým ako ma hladkal.

"Nemusíš sa hanbiť. Kľudne mi to povedz." Pokračoval v hladkaní a v jeho hlase bolo počuť že sa usmieva.

"Som hla-dná." Povedala som.

"A prečo sa za to hanbíš?" Zdvyhol mi ukazovákom a palcom hlavu a nechápavo sa na mňa pozrel.

"Leb.o mňa vžd-y kŕmi Lis a." Veľmi som sa hanbila. Čakala som že sa mi vysmeje a odíde alebo neviem proste niečo ale on sa natoahol ku mne a objal ma.

"Tak ja si ťa nakŕmim dobre?" Pozrel sa na mňa a usmial sa.

"A teb.e to nébuď-e vadi.ť?" Pozrela som na ňho a on iba zakýval hlavou do strán a usmial sa.

"Nie nebude. Poď ideme papať." Dal mi pusu na líce a postavil sa. Obišiel vozík a zo zadu ma začal tlačiť do kuchyne. "Zaparkoval" ma ku stolu a podišiel ku chladničke.

"Čo si prosíš? Máte tu niáky šalát, mäso. Alebo ti spravím palacinky alebo toasty?" Otočil sa od chladničky ku mne a usmial sa. A teraz prichádza ďalšia trápna vec. Ja môžem jesť len kašovité jedlo...

"Ja môž-em jesť l.en kašov.ité jed-lo.." Znovu som sklonila hlavu.

"Takže môžeš krupicovú kašu?"

Prikývla som a chcela sa prepadnúť pod zem. Ako tak teraz nad tým premýšľam mám hrozný život. Neberte to že by som sa niak ľutovala len proste. Som v kuchyni a vlastne v celom dome sama s chlapcom ktorý sa mi veľmi páči a musím mu hovoriť trápne veci a žiadať od neho aby ma nakŕmil a to tiež len kašovitou stravou. Och zabite ma..

"Čo sa deje? Prečo máš stále sklonenú hlavu? Hanbíš sa ma?" Znovu si ku mne čupol.

Pozrela som naňho a on sa usmieval. "Nehanb-ím sa teb.a ale hanb.ím sa za se-ba... Musí-š ma kŕm.iť a urči-te som ti na sm-iech.." Znovu som sa "rozplakala".

Pokrútil hlavou. "Prečo takto hovoríš? Vôbec mi niesi na smiech. A teraz prestaň plakať a ideme papať dobre?" Znovu mi zdvyhol hlavu a pozrel mi do očí.

Prikývla slm a on sa postavil. Prešiel k sporáku a začal robiť krupicovú kašu. Po pár minútach to mal hotové a naložil to do misky. Zo šuplíka vybral lyžicu a dal ju do misky. Sadol si na stoličku ku mne a nabral krupicu na lyžičku. "Ak je to horúce tak povedz dobre?" Usmial sa a ja som prikývla. Lyžicu mi dal k ústam a ja som otvorila ústa. Lyžicu vložkl dnu a ja som ústa zavrela a zjedla obsah lyžice. Takto to pokračovalo až a celou kašou. "Ďaku.jem. A pre-áč za otr.avo-anie.." Usmiala som sa s falošným úsmevom.

"Nemáš začo. Pre mňa to nebolo žiadne otravovanie rád som to urobil." Usmial sa a misku odložil do drezu a vrátil sa ku mne.

"Čo budeme robiť?" Pozrel na mňa a dokonalo sa usmial. Je taký nádherný..

"Nev-iem. Čo chc.eš. Môžme si aj pus-tiť film." Usmiala som sa aj ja ale určite nie tak krásnym úsmevom ako on.

"Dobre tak si pustíme film. Čo by si si chcela pozrieť?" Odtlačil ma do obývačky. "Chceš ísť na gauč?" Ukázal na koženú sedačku a ja som prikývla. Chcela som sa postaviť ale ako som sa postavila tak som spadla na zem.

"Bože Tara! Si v poriadku? Ja by som ťa tam položil. Och.. Si v poriadku?" Rýchlo si ku mne čupol a zobral ma na ruky.

"Keď mne je-to trá.pne.. Stál-e ma nos.íš a kŕmi-š." Položil ma na gauč a on si sadol ku mne.

"Mne to vážne nerobí žiaden problém. Už ti to hovorím asi stýkrát." Zasmial sa a na ovládači stlačil play.

"Ja vié.m.." Uvelebila som sa na jeho hrudi a on ma objal okolo pliec. Spokojne sme pozerali film a ja som asi v strede filmu zaspala.

Aj napriek nesplneným podmienkam tu máte časť.

Páči sa vám časť?? Prosím vote a dĺhé komenty. :O

Podmienky:

18 reads

5 vote

4 komenty

Prosím teraz ich splnté :))

-saruška