"Je to moja vina!"

2.4K 127 18
                                    

"J-juat.in čo s-a to dej.e?" Chcela som plakať ale znovu zo mňa višli len zvláštne zvuky ako kedysi. Nie!! Toto nesmie byť pravda! Nesmie to byť späť!

"Ja-ja neviem láska." Potiahol sa za končeky vlasov a začal plakať. "Je to všetko moja vina! Ja môžem za všetko! Tebe sa to vrátilo a to len mojou vinou! Keby som na teba dával pozor tak by sa nič nestalo. Ale ja som sa na teba vysral a riešil niakeho kokota a..." Nedokázal pokračovať a zrútil sa na zem. Hystericky plakal a stále dokola opakoval že je to jeho vina...

Postavila som sa z lôžka a chcela prísť až k nemu no po pár krokoch som sa zrútila na zem. Znova sa všetko opakuje...

Justin sa bleskovo postavil a zobral si ma na ruky. Zaboril hlavu do mojich vlasov a hlasno plakal.

"Láska... Čo budeme robiť?" Pozrel na mňa. Celú tváričku mal od sĺz.

"P-poďme do-mov.." Zamrmlala som. Prikývol a so mnou na rukách višiel z ordinácie.

(Doma)

"Lisa poď prosím ťa sem! Je to dôležité!" Justin kričal na Lisu cez plač. Lisa v momente pribehla k nám.

"Č-čo sa deje?" Vyplašene sa opýtala.

"Lis on.o sa to vr-atil.o.." Zamrmlala som a Lis sa v momente zrútila na zem.

"A-le ako.. Prečo?" Justin jej to ceelé vysvetlil samozrejme nezabudol povedať že je to jeho vina a rozplakal sa. Lis ho objala a povedala že to vôbec nie je jeho vina a že si to nemá dávať za vinu.

"Justin prestaň. Nie je to tvoja vina." Hladila ho po chrbáte.

A tak som sa vrátila do starých koľají môjho života...

The End.

:(

DisabilityKde žijí příběhy. Začni objevovat