Disability

"Ty idiot!"

Z pohľadu Tary:

Ako mi to mohol urobiť? Tom všetkom? Myslela som si že keď mi hovoril že ma miluje, no zjavne tone to boli len prázdne slová.. Ja ho milujem a milovať aj vždy budem. Však je to človek ktorý mi umožnil na dlhšiu dobu žiť životom zdravého človeka a to je pre mňa to najcennejšie. No nedokážem bez neho žiť..

Práve sedím v kúpelni. Niakym zázrakom som sa sem odplazila. Sedím nemotorne opretá oo vaňu a pozerám na žiletku pri mne.

Mám?

Nemám?

Ja neviem.. Najradšej by som to spravila nech už mám konečne pokoj od všetkého. Od bolestiach pri kŕčoch až po bolesti v srdci.. Chcem zomrieť ale nemôžem tu nechať Lisu samu. Nemôžem sa jej za všetko čo pre mňa spravila odvďačiť takto..

"Tara? Tara kde si?!" Počula som Lisin krik. Chcela som zakričať no nešlo mi to. Zrazu sa otvorili dvere na kúpelni a dnu vošla uslzená a celá vystrašená Lisa. Hneď ako ma zbadala pribehla ku mne a kľakla si. Silno ma objala a obe sme plakali. "Zlatíčko toto mi už nerob! Vieš sko som sa o teba bála?" Hovorila plačlivo a odtiahla sa odomňa. Celú si ma prezrela a znovu objala.

"Lis.a ja bez neh-o ned.oká-žem ži.ť." Zamrmlala som.

"Miláčik tskto nehovor. Nájdeš si lepšieho sko je on. Uvidíš. Ja musím ísť terz preč. Prosím ťa nerob hlúposti." Prosebne sa na mňa pozrela. Prikývla som a ona len zamrmlala tiché dobre. Postavila sa a mne pomohla do postele.

***

Lisa je preč už pomerne dlhú dobu. Celý čas sedím na posteli s premýšlam nad celým svojim životom. Načo tu vlastne som? Všetkým robím len starosti som na obtiaž:. Musím to ukončiť. Či už bolestivo slebo nie.

Doplazila som sa do kuchyne a so žiletklu v ruke ktorú som si nenápadne zobrala ešte z kúpelne keď tam bola so mnou Lisa sa natiahla ku skrynke a vybrala z nej moje lieky s z vedlajšej vodku.

Všetko som položila pred seba a začala premýšľať. Mám to spraviť?

Rozhodla som sa!

Z pohľadu Lisy:

Zaparkovala som auto pred garśžov a vypla motor. Zobrala som si kabelku a zamkla auto. Vošla som do domu a vyzula sa.

Vošla som do kuchyne a zbadala niečo strašné. Tara sedela na zemi okolo nej sklenená flaša prázdna a krabičky od liekov. V ruke dežala žiletku..

"Tata okamžite polož tú žiletku!" Zakričala som no ona hneď potiahla a odpadla. Pribehla som k nej a začala ju preberať. Rýchlo som zavolala sanitku a na zápästie jej obviazala tričkom aby nevykrvácala..

Sedím pred operačkou a čakám. Napísala som aj Justinovi čo sa stalo..Povedali mi že stratila vela krvy a že jej dávajú malé šance na prežitie.. Po chvíli sedenia som započula kroky. Teda beh. Pozrela som na dotyčného. Keď som zistila že je to Justin tak som sa hneď postavila a začala ho mlátiť do hrude.

"Ty idiot!!" Kručala som naňho. Ez plač. Silno ma objal a snažil sa ma ukľúdniť. "Vǎetko je to tvoja vina! Nenávidím ťa! Ak to neprežije tak ťa zabijem! Rozumieš zabijem!!" So slzami som naňho kričala no už som ho nebila. Tvár som schovala do jeho hrude a hystericky plakala.

"Lisi mňa to strašne mrzí.. Ona bude určite v poriadku neboj." Hladil ma po chrbáte a snažil sa ma upokojiť ale nedarilo sa mu to..

Zrazu som započula otvorenie dverí a uvidela ako odtiaľ vybehla Lucy (sestrička) splašene pobehovala. "Čo sa deje?" Pristúpila som k nej.

"Musíme zavolať odborníka ktorý je len v Holansku. Alebo Taru doviesť za ním. No nie je isté že to do vtedy prežije.."

Hneď ako dopovedala som sa zrútila na zem..

Prepáčte že je krátka ale nestíham nakoľko za dva týždne mám prijímačky a mám aj zdravotné problémi a tak.. Je toho veľa a nezvládam to. Prepáčte :(