Disability

"Sorry postihu."

Zobudila som sa a poobzerala okolo seba. Všimla som si ruky okolo môjho pásu. Veľké ruky. Trochu som sa otočila a zbadala spiaceho Juatina. Bol zlatý. Nemotorne som ho pohladila po tvári a on sa usmial a otvoril oči.

"Dobré ráno princezná." Usmial sa a dal mi pusu na líce.

"Do.br-é. To u.ž je rá-no?" Nechápavo som sa naňho pozrela.

"Ani vlastne neviem, počkáj.." Nahol sa ku stolíku a odomkol si mobil. "Nie je trištvrte na štyri." Usmial sa a mobil položil naspäť.

"Asi s.som hladn.á." Usmiala som sa. Justin sa postavil a zobral ma na ruky. Položil ma na vozík a višiel so mnou z izby a namieeril si to do kuchyne.

"Ahojte hrdličky mojé."zasmiala sa Lisa a ďalej niečo varila.

"Čo.že?" Nechápavo som na ňi pozrela. Justin sa usmieval ako slniečko.

"No však ako ste tam tak spolu pekne ležkali.. To bolo také cute.." Rozplívala sa a ja som sa zasmiala.

"Al.e my spo-lu nič nem.áme." Zasmiala som sa. Pozrela som sa na Jussa a on mal na tvári smutný výraz. To som moc nepochopila ale neriešila som to.

"Aha.. Tak nič. No to je teraz jedno." Zasmiala sa. "Tara príde jeden pán s jeho synom. Jeho syn má 17 takže snáď si budete rozumieť. A prídu už za chvíľu." Usmiala sa a ďalej varila.

"Čo.že? So sy-nom?" Vyvalila som na ňu oči a ona prikývla. Povzdychla som si. Zas niekto kto sa mi len vysmeje. Ikeď možno to bude niekto ako je Justin a tak.. No neviem nechám sa prekvapiť.

"Ja už budem musieť ísť. Tak dovidenia a ahoj Tara." Dal mi pusu na líce a odišiel.

"No čó? Páči sa ti?" Zdvyhla obočie a usmievala sa ako slniečko.

"H.ej páč-i ale j.a urč-ite jemu nie.." Sklonila som hlavu a znovu sa začala hrať s prstami. Prišla ku mne a čupla si pred vozík.

"Určite sa mu aj ty páčiš. Videla som ako sa na teba pozeral. Je to milý chlapec." Usmiala sa a pohladila ma po ruke.

"Urč-ite ni.e však ak.o by som aj mo-hla? So.m posti-hnutý člo-vek.. On má na le.pšie.." Začala som plakať. Ja ostanem vždy sama. Však kto by aj so mnou chcel byť že? Neviem sama jesť, chodiť, rozprávam divne. A ani sa neviem sama osprchovať. A s telesnými potrebami to je tiež ťažké.. Mám totižto plienky pre dospelých. (p. a. Nesmejte sa také vážne je.. A mám člena rodiny s týmto postihnutím tak prosím nesmiať sa.) ach jaj.. A to som mu o tých plienkach ešte nepovedala. To bude výsmech.

Počula som zvonček pri dverách. Celá som sa vystrela a začala sa triasť.

"To budú oni. Idem otvoriť." Usmiala sa a pribehla k dverám. "Ahojte." Počula som Lisu a následne pozdrav od staršieho pána a chlapca môjho veku.

"Ahoj." "Dobrý." Povedali naraz.

"Poďte ďalej. Môžte ísť do kuchyne. Je tam aj moja nevlastný dcéra." A teraz to príde. Tara dýchal!

Do miestnosti vošiel pán a za ním chalan celkom pekný. Ako ma uvideli pán sa na mňa pozrel s ľútosťou a ten chalan sa začal strašne smiať.

"Joe!!" Zakričal naňho ten pán. Chalan nereagoval iba sa ďalej smial a ukazoval na mňa prstom.

"To čo je za postiha?" Snažil sa hovoriť cez smiech no aj tak sme to počuli. Pán mu dal pohlave. "Joe drž hubu! Správaj sa slušne a ospravedlň sa." Chalan alias Joe prekrútil očami a znovu sa zasmial.

"Sorry postihu." Smial sa a nešlo mu to zastaviť. Sklonila som hlavu.

Prišla ku mne Lisa a čupla si. Počula som ešte ako ten pán hovoril Joemu a nadáva mu alebo čo.

"Tari chceš tu ostať alebo chceš ísť do izby?" Ukázala som na moju izbu a ona ma tam odviedla. Pomohla mi na posteľ a následne odišla.

Z pohľadu Justina:

Keď som prišiel od Tary domov tak mi došlo že som si tam nechal mobil. Bože ja som debil. Zasmial som sa nad sebou a znovu nasadol do auta smer Tarin dom.

Zaparkoval som na príjazdovej ceste vedľa čierneho BMW a vystúpil. Podišiel som ku dverám a zaklopal. Dvere sa po pár sekundách otvorili a v nich stála Lisa.

"Ahoj. Čo si prišiel?" Usmiala sa ale vedel som že je to falošný úsmev. Bolo to vidieť.

Z vnútra som počul dva mužské hlasy. Jeden starší a druhý mladší.

"Ako si mohol povedať tomu dievčaťu že je postich?? Nevieš sa chovať??" Hučal starší hlas a ja som dostal nervy.

Začal som sa dobýjat do domu s nasratým vyrazom a zaťatými päsťami.

"Nie Justin. Prosím ťa nerob žiadnu hlúposť." Prosila ma Lisa no ja som ju ignoroval a vbehol do kuchyne odkiaľ sa ozývali hlasy.

Prišiel som k chalanovi ktorý mohol byť tak o dva roky mladší a pritlačil ho k stene. "Hej čo to robíš môjmu synovi?! Okamžite ho pusti!" Kričal ten jeho foteík.

Chalana som pritlačil k stene pod krk a priblížil som sa k jeho tvári.

"Čo si to povedal o Tare?!" Zavrčal som mu do tváre. Začal sa celý triasť a vystrašene sa na mňa pozeral. "Niečo som sa pýtal?!" Znovu som zavrčal ale trošku hlasnejšie.

"Že je po-postich." Hovoril priškrtene a bolo vidno že mu dochádza dych.

"Justin prosím pusť ho!" Kričala na mňa Lisa a snažila sa ma od neho odtrhnúť.

"Správne toto si povedal. Teraz sa jej pekne-krásne ospravedlníš!" Držal som ho pod krkom a ťahal do Tarinej izby.

Otvoril som dvere a Tara v momente otvorila oči a vystrašene sa pozerala.

"Čo som ti povedal že máš urobiť?!" Aotil som ho k posteli ale stále ho držal.

"Prepáč mi to Tara." Povedal a ja som ho pustil. Strepal sa na zem a odplazil sa z izby preč. Vbehla do izby Lisa.

"Preboha Justin čo si to urobil?" Vystrašene sa na mňa pozerala.

"To čo mám! Ešte raz si otvorí hubu tak ho nebudem škrtiť ale namieste ho zabijem!" Zavrčal som.

"Ju-stin. Ukľ.udni sa pro.sím.." Zašepkala Tara. Pozrel som sa na ňu a mala vystrašený pohľad.

"Prepáč." Zašepkal som a sadol si na posteľ. "Tak ja idem deti. Idem za nimi a Justin prosím ťa ukľúdni sa." Potľapkala ma po rameni a odišla...