Disability

"Hej? Si v poriadku?"

"Tara, zlatúčko vstalvaj musíme ísť do školy." Zašepkala mi do ucha Lisa (liza). "A-ano.." Povedala som. Nie normálne nekokcem len rozprávam trošku inak ako ostatní ľudia, ale je to ťažké napísať. Tak skúste si trošku predstaviť :) Pomali som sa začala staviať na nohy ale samozrejme s Lisinou pomocou. Podala mi barle a ja som išla do kúpeľne. Barle mám lebo mám problémy s chodením a keďže ja sa nevzdávam tak som povedala doktorom že nechcem byť na vozíčku a že to zvládnem aj s barlami. Vošla som do kúpeľne a urobila rannu hygienu.

Lisa ma vysadila v škile a ja som sa vydala ku vchodu...

(Už po škole)

Volala som s Lisou ale nemôže pre mňa prísť a tak som jej pivedala že to zvládnem aj sama.

"Ale Tara čo ak sa ti niečo stane?" Strachovala sa.

"Neboj Lisa ja to zvládnem sľubujem." Usmiala som sa aj keď to nevidela.

"Ach dobre. Ale hneď ako dojdeš domov tak mi brnkni ano?"

"Áno sľubujem." Povedala som a zložila jej. Mobil som si vložila do vačku a vidala sa chodníkom. Išla som okolo basketbalového ihriska keď odtiaľ zrazu vyletela lopta a trafila moju barlu ktorá sa hneď zlomila. No to snáď nie a ako teraz pôjdem domov? Zrazu som dostala epilepticjý záchvat a spadla na zem. (Keď mám epileptický záchvat v celom tele mám strašný kŕč. Hrozne to bolí a ide to až do mozgu a nemôžem dýchať..) spadla som na zem a začala sebou metať ako vždy.

Z pohľadu Justina:

Keď som sa práve chystal hodiť kôš tak som nechtiac hodil loptu do barle jednej baby. Barla spadla na zem a v momente sa zlomila. Ou shit! Išiel som za ňou keď sa zrazu strepala na zem a začala sebou metať a bola celá ako v kŕči. Rozbehol som sa za ňou a spolu so mnou aj chalani. Pribehli sme k nej a ja som si kľakol.

"Hej! Hej si v poriadku? Čo ti je?" Začal som ňou mykať no ona sebou stale len metala a vyzerala akoby nedýchala. Dal som jej ruku pred ústa a aj nos no necítil som akoby vydychovala. Očami škúlila a stále sa triasla. Pozrel som sa na chalanov a vyzerali tak isto vystrašene ako ja. Zrazu sa prestala metať a zhlboka začala dýchať. "Hej si v poriadku? Č-čo to bolo?" Vystrašene sa opýtal Fredo a tiež si kľakol. "T-to bol epileptický záchvat kámo." Vykoktal zo seba Ryan. Samozrejme najmúdrejší. Všetci sme sa naňho pozreli s otáznikmi v očiach. "To je že človek má v celom tele strašny bolestivý kŕč, ktorý ide až do mozgu a v tej chvíli nedycha.." Povedal a my sme zbledli.

Z podľadu Tary:

"To je že človek má v celom tele strašny bolestivý kŕč, ktorý ide až do mozgu a v tej chvíli nedycha.." Povedal niaky blonďák a ostatní zbledli. Začal mi zvoniť mobil a oni ku mne strhli pohľady. Vybrala som ho a pozrela sa na obrazovku. 'Lisa' zdvyhla som:

L: Kde si?! Pečo niesi doma?! Čo sa ti stalo?!

J: lis ukľúdni sa. Som na ceste ale chvíľu to potrvá.

L: prečo? Čo sa stalo?!

J: lis znovu opakujem ukľúdni sa. Iba menší problém ale neboj za chvíľu budem doma. Sľubujem.

L: dobre papa.

J: pa.

"Potrebuješ odvoz?" Opýtal sa ma ten krásavec s hnedými očkami ktorý by s postihom ako ja nikdy nič nechcel mať...

Chcem vedieť či vás to zatiaľ baví :) ak tu bude aspoň 12 reads a 4 votes tak pokračujem :)

-saruška