Láska mení zmysel života (Joker and Harley Quinn)

Zúčtovanie minulosti

Joker: Čo sa deje Harley? (Natiahol sa) Prečo nespíš?

Ja: Kde to sme? Prečo si nič nepamätám?

Joker: Prepáč honey, to bolo menšie opatrenie. Neznepokojuj sa, sme u mňa doma. Tu je jediné nebezpečenstvo vo mne. (Zasmial sa.)

Ľahla som si naspäť k nemu a objala ho. Trochu sme si pospali, no keď som sa zobudila druhýkrát, tak som bola v posteli sama. Na chvíľu som zosmutnela a rozmýšľala, kam mohol ísť. Vstala som s postele, išla podľa môjho typu do šatníka. Hodila si na seba jeho košeľu, lebo som mala len spodné prádlo. Vyšla som z izby, očarila ma bordová farba stien, ebenová farba zábradlia, béžový strop a čierna podlaha. Krásna kombinácia, pomyslela som si. Započula som hluk z jednej izby, po chvíli prišiel Jokerov smiech. Mne sa zdal krásny, pre iných hrôzostrašný. Pár minút som sa rozhodovala, ísť či neisť, no vyšiel on. Utieral si nôž od krvi, potom sa zadíval na mňa a usmial. Podišiel ku mne a pobozkal ma.

Ja: Puso, kde si zmizol hneď ráno.

Joker: Neodkladná práca, baby.

Ja: Nudím sa.

Ponaťahovala som sa do výšky a odhalila trochu nohavičky. Joker sa zaškeril. Ani ho nezarazilo, čo mám oblečené.

Joker: Prečo máš moju košeľu?

Ja: Nič iné som nenašla.

Joker: To by potrebovalo nákupy.

Ja: To myslíš vážne?

Pozerala som naň ako malé dievčatko, ktoré sa teší na nákupy. Uvedomila som si, že keď som pracovala, som nemala čas na nákupy. Koľkokrát som prepierala jednu blúzku, len aby som mala do práce čistú. Zosmutnela som trocha. Všimol si to, objal ma.

Joker: Harley... Vidím, že tvoja osobnosť znova bojuje. Nechcem, aby prehrala tá, ktorú milujem. Preto pôjdeme na moje obľúbené miesto.

Zaklipkala som očami, práve vravel, ktorú milujem. Potom som dostala nápad, najlepšie ako otestovať svoju osobnosť, je vrátiť sa a dostať sa odtiaľ preč.

Ja: Puso mám lepší nápad. Určite sa ti bude páčiť, i keď prvé slová nie.

Joker: Počúvam baby.

Vysvetlila som mu o čo ide. Chvíľu sa mračil, ale keď som mu to povedala všetko, ho to zaujalo. Premýšľal o tom. Usmial sa, to bol znak súhlasu. Chcelo to už iba zbraň.

Joker: Dobre, honey. Pôjdeme spolu.

Ale než sme šli naspäť, tak som si vypýtala deviatku. Možno si domyslel na čo, ale nevravel mi nič. Len sa smial. Vyrazili sme pred môj dom a tam som si musela vystúpiť. Než som zavrela dvere, som naň mrkla. Bolo to znamenie, že šou sa môže začať. V dome som utekala pred otcovu zamknutú pracovňu, ktorú som odomkla. Zdvihla som stoličku a zahnala sa na kukučkové hodiny. S rozbitých hodín som vytiahla kľúčik od pracovného stolíka a odomkla si ho. Zo stolíka som vytiahla náboje a tlmič. Peniaze, čo mal odložené otec na horšie časy, som nahádzala do kabelky. Wulala, ocko, som šikovná. Pobrané som mala všetko, zamkla stolík. Rýchlo som šla do spálne a nejaké veci som si nahádzala do kufra. Nachystaná som si pustila rádio so správami. Práve oznamovali, že chytili Jokera a jediné čo vravel, bolo čakám na teba. Znamenie, že si musím pohnúť. Kufor som hodila na zadné sedadlo, kabelku položenú na prednom a vyrazila som na aute do liečebne. Práve včas, vravím si. Brala som kabelku a pred vchodom som ukázala svoj preukaz. Strážnici ma pustili dnu. Kráčajúc rýchlym krokom do kancelárie dorobiť posledné prípravy. Deviatku som si zastrčila za opasok, zásobníky som si dala do zadnej kapse. Obliekla si plášť, do ktorého som si dala vreckový nôž a pripla som si preukaz. Vlasy som si dala do chvostou. Pozrela som sa do zrkadla. Musela som uznať, že vyzerám veľmi dobre vlasy v chvostoch, čierna podprsenka presvitala na červenej blúzke, tmavomodré rifle s červeným opaskom a čierne tenisky. Biely plášť mal schovať cennosti. Vyrazila som liečiť pacientov. Vyšla som na chodbu a strážnik, čo ma neskoro uvidel, do mňa narazil. Na šťastie som nespadla, ale len buchla o stenu.

Strážnik: Prepáčte doktorka. Ponáhľal som sa a nevšimol som si Vás.

Ja: V poriadku. Kam tak bežíte?

Strážnik: Joker. Len čo ho doviedli, začal provokovať stráž. Tak ho vedieme na elektrošoky.

Ja: Idem s vami. Dohliadam na svojho pacienta.

Pokynul mi ho nasledovať. Prišli sme do miestnosti, kde bol Joker priviazaný na stole a išli mu práve dávať elektrošoky. Keď ma uvidel, sa začal smiať. Nemohla som si dovoliť sa zasmiať s ním. Okolo mňa boli okrem stola s Jokerom dvaja Strážnici, keď sme vchádzali, vonku stáli ďalší dvaja. Vykašlala som sa na plánovanie a začala improvizovať. S rukou som zašla poza plášť a vytiahla devinu. Strelila som do tých dvoch a s druhou rukou som nahmatala nôž. Prerezala som opasky, s ktorými bol stále zviazaný Joker. S chuti som sa zasmiala a pobozkala som ho.

Joker: Výborne a teraz preč baby.

Ja: Jasné puso.

Joker si zobral zbrane od mŕtveho strážnika, zavolal na nejaké číslo a dal jasný rozkaz.

Joker: Nech sa zabavia aj poskoci. A Harley... sekne ti to.

Plášť som si vyzliekla a zobrala si preukaz. Usmialasom sa, vyšli a strelili sme do tých zbývajúcich strážnikov. Viedla somJokera k môjmu autu. No za pár minút som nemala náboje a brala som,čo mala strážnici. Počúvali náš smiech, bol počuť celou liečebnou. Zastavilasom v uličke, lebo začal strieľať aj niekto iný. Už sme blízko východu,tak aby nás nevideli sme zdrhli. Nasadli sme do auta a Joker mi nadiktovaladresu. Zamierila som teda tam. Prestúpilisme do iného auta, lebo moje bude hľadané. Sedeli sme v zadnej častidodávky a Joker ma uviedol opäť do umelého spánku. Zobúdzala som saa zaznamenala som tri veci. Prvá, ešte stále sme na ceste domov, druhá,ležím v Jokerovom objatí prikrytá Jokerovím sakom a tretia, že Jokerspí. Nechcela som sa veľmi hýbať, ale pohľad naň bol na zožratie. Počula som, že vodič vypol motor a otočil sa Jokera dozadu. Prstom na ústach som naznačila, nech je ticho a ide von. Trocha lepšie som zaprela o dodávku a pobozkala Jokera. Nič nespravil. Hra je hra, pomyslela som si. Priblížila som sa k uchu a zašepkala: Už sme tu, Puso. Nič. Nahmatala som vo vrecku saka nôž a priložila mu ho ku krku. Jediný pohyb čo spravil, bolo, že sa usmial.

s://www.�H^őU