Láska mení zmysel života (Joker and Harley Quinn)

Záchrana z depresie

Na rozdelenie pohľadov vám označím mená pred každý úryvok, lebo inak by tie kapitoly boli krátke a nechcem vás obrať o chvíle napätia a zábavy... Príjemné čítanie ♥♥♥

Zobudil som sa na telefonát od mojich zverencov. No chýbala mi tu Harley. Pozrel som sa na papier, čo mi ležal na nohách. Čítal som to trikrát. Zdvihol som mobil, no mal som nervy.

Ja: Čo sa to kurva deje?

Zverenec: Pane, mali sme trocha problémy. Volali sme skôr, ale zdvihla to slečna Harley. Vravela, že odpočívate. Povedali sme jej adresu klubu a prišla nás skontrolovať, ako sme na tom. Prišla včas, boli sme proti presile. Ale akonáhle prišla slečna Harley, s nimi riadne zatočila. Proti nej sme zahanbený neschopnosťou. Lenže už bolo všetko hotové, odchádzala ako posledná.

Ja: Kurva, vy ste ju tam nechali?

Zverenec: Chcela ísť na motorke, radšej sme neodporovali.

Zložil som to a šiel do obývačky si zapnúť televízor. Bol som riadne nahnevaný a hneď ma upútala obrazovka. Hovorili o mojej Harley, že je výtržník a ozbrojená sa vzdala policajtom. Možno to má premyslené, povedal som si. Keď natočili kameru na ňu a policajta, som chcel niečo rozbiť. On jej vrazil do hlavy, sotva čo sa jej to zahojilo. Stihla povedať: Puso, kšeft sa nezdaril a následne jej vrazil aj do chrbta. Ľútosť som z toho spoznal, no kvôli zraneniam nechcela riskovať, preto sa vzdala tomu pošahanému policajtovi. Zverencom som dal jasný rozkaz, dovliecť mi sem toho zmrda, čo sa dotkol mojej Harley. Do hodinky som ho tu mal priviazaného v mojej miestnosti s mučiarskym náradím. Následne som vošiel do miestnosti aj ja, nevyzeral pohoršene, skôr prekvapene.

Ja: Viete asi prečo ste skončil tu, že Joe?

Joe: Nie pane.

Ja: Pozeral som dnes správy na rozdiel od vás. Vy ste sa správach evidentne nevideli ako bijete moju Harley. To nebolo od vás pekné, jednak lebo to je dáma a jednak, lebo je moja.

Joe: Pane. Ja som to nevedel, že je vaša. Riadil som sa pokynmi, čo boli vo vysielačke. Mrzí ma to pane.

Ja: Neskoro Joe.

Zobral som nôž, odrezal mu uši a zabodol mu ho do stehna. Kričal od bolesti. Nemal som zrovna v láske uhládzať po nej týchto dementov, ale neskutočne veľa ma nasieralo, že sa jej dotkol niekto iný ako ja. Ten chlapík mi nestál za to, vytiahol som mu nôž zo stehna a deviatkou strelil mu do hlavy. Nastalo ticho a chlapci ho odpratali, vedia dobre, že by skončili rovnako, keby nie. Plánoval som, ako dostanem Harley z tej diery. Už sme ako tak s chlapcami niečo vymysleli, tak sme nasadli do áut. To že je noc, ma vôbec neštvalo, aspoň sa vyhne ranným sedeniam, ako to býva. Chlapci mi podali komplet oblek, že som vyzeral ako oni, len ja som mal napísané na veste Joker a ostatní kombináciu čísiel a písmen. Dorazili sme pred liečebňu, v tých myšlienkach som nezaregistroval, kedy sme vyrazili. Môj typ vrchné poschodie, veď sa jej obávajú, že spolupracuje so mnou. Vtrhli sme tam, strieľali hlava nehlava. Chlapci si robili prácu poriadne, veď sú pod dohľadom a jedného som poslal po jej veci, nech potom počká v aute. Už sme boli na vrchnom poschodí, no nevedel som, ktoré dvere, preto sme nazerali do všetkých. Zrazu niekto rozbil zvnútra dverí to okienko. Zakričala na mňa.

Harley: Puso, tu som.

Ja: Honey, ustúp od dverí.

Zrejme poslúchla, lebo chlapci začali strieľať do zámky dverí celí zásobník. Dvaja vykopli dvere a odtiaľ vyutekala Harley rovno ku mne. Objala ma, no ja ju len letmo. Odišli sme do dodávky a vyrazili. Chlapci sa bavili o nepodstatných veciach, iní spali. Pre mňa bola dôležitá ona.

Harley pohľad...♥

Spať som mohla sotva tri hodiny. Potom som začala chodiť po izbe. V tom som započula streľbu, ide si po mňa, cukríček môj. Zobrala som stoličku a rozbila ňou to zasrané malé okno. Vedela som, že si po mňa príde. Zakričala som naň.

Ja: Puso, tu som.

Joker: Honey, ustúp od dverí.

Schovala som sa na stranu. Začali strieľať a nakoniec dvere vykopli. Utekala som odtiaľ objať cukríčka. Rukou ma trocha objal, ale na tom teraz nebol čas. Nasadli sme do dodávky a šli domov. Nepočúvala som poskokov, pozorovala som Jokera, vyzeral byť nasraný.

Ja: Puso, hneváš sa na mňa?

Joker: Doriešime to neskôr, honey.

Pohladil ma po vlasoch a následne auto zastavilo. Vystupovala som skôr a Joker hneď za mnou, no jeden z chlapcov ma zastavil. Podal mi krabicu s mojimi vecami a ja som odišla domov, do tepla. Joker si tam s nimi ešte niečo vybavoval. Krabicu som dala vedľa stolíka, zobrala si nočnú košieľku a tangá a šla sa umyť. Hentie handry som hneď roztrhala. Po sprche som sa prezliekla a sediac na posteli som čakala na Jokera. Prišiel, no bol uťahaný a nie vytočený, aspoň sa mi to zdalo. Posadil sa na posteľ. Ja som sa k nemu zozadu pritúlila.

Joker: Honey, som grogy. No nič nemení na tom, že si ma mala zobudiť kvôli tomu klubu. Nie si tam nakráčať a vybaviť to sama.

Ja: Puddin, nechcela som ti pridať starosti. Keď už si to prepísal na mňa, tak som to hodlala aj riešiť. Nezvrtlo by sa to takto, keby riskujem ďalšie zranenia. Pusó, nebuď nahnevaný.

Vstala som len preto, aby som sa posadila na jeho nohy. Zobrala som jeho tvár do rúk a než stihol protestovať, som ho pobozkala. Snaha o odbúranie nervov. Nezabrala. Odsunul mi nohy a odišiel do kúpeľne. Zostala som v nemom úžase sedieť na posteli. Ozval sa mi žalúdok, šla som si po niečo malé do kuchyne. Nemala som náladu na hranie. Nechápem, prečo mi neveril, že to zvládnem. Nasralo ma to. Zobrala som si zo skladu nože, obula tenisky, jeho kabát a šla von. Potrebovala som to zo seba dostať, tak som si šla zahádzať nožmi. Bola som smutná a nahnevaná, že keby chcel niekto kúsok, tak by som mu to mohla odkrojiť. Vybrala som si strom, ktorý sa stal mojím momentálnym nepriateľom. Prvý švih. Druhý švih. Len som opakovala pohyby na úskok, priblíženie, rezné zranenia. Udýchaná som si sadla na peň a snažila sa nabrať dych.

...Neviete si predstaviť ako ma neskutočne teší váš záujem u túto story. Takže sa budem opakovať v každej kapitole evidentne. Ďakujem moooc ♥♥♥ 

 @PractikcalXLover, @SandraKlatovska, @BloodyKingdomHah, @kristynaharchova 

♥♥♥ Thanks ♥♥♥