Láska mení zmysel života (Joker and Harley Quinn)

Mater

---V tejto časti nás čaká prekvapenie, kto nový nastúpi na scénu príbehu---
Minulosť máme každý temnú, no ako veľmi je otázne... Jokera jeho temnota obklopuje neustále od jeho 5 rokov a stále sa s ňou nevysporiadal. No i tak v temnou živote sa zjavilo svetlo a tým je naša Harley. Či Joker tej zlej a zvrátenej stránke a stane sa niekým úplne scela novým človekom? dokáže to Harley zo svojím srdcom zo zlata dokončiť túto svoju úlohu? Necháme sa prekvapiť =) Ešte niečo v tejto knižke chceme zažiť, tak hurá do čítania =)

Viedla som Jokera do izby, aby som mu dokázala, že so mnou sa takto hrať neoplatí. Postavila som ho tesne pred posteľ, na ktorú som ho zhodila. Po štvornožky som sa presunula k jeho tvári a pobozkala ho. Pocítila som jeho ruky na mojom chrbte ako sa presúvajú na zadok. Chytila som mu ich a dala nad hlavu. Zasmial sa nad tým. No ja som v stala a zobrala si zo stolíka putá. Pozeral na mňa, či to myslím vážne. Prikývla som a sadla si naň ho. Schytila som mu ruky, no vypadli mi putá z ruky. Vymanil sa zo zovretia a spútal on mňa. Prevrátil sa so mnou a spútané ruky som si nechala nad hlavu. Nadula som sa, no on sa sklonil pre bozk. Roztavil moje odutie jediným činom.

Ja: To nie je fér, to ty si mal mať putá.

Joker: Takto mi aspoň neublížiš.

Usmiala som sa, ale mala som stále zálohu. Možno mám rozpustené vlasy, ale stále mám sponky. Ruky som si posunula bližšie k hlave vyberajúc sponku, zatiaľ čo ma Joker provokuje s bozkami na bruchu. Rýchle som si odomkla putá a prevrátila sa nad neho.

Ja: Ku-ku-ku, cukrík. Musíš si dávať pozor na hračky.

Rýchlo mu spútala ruky a zakrútila panvou. Pripomenula som mu, že teraz je pod mojou nadvládou. Privrel oči. Sklonila som sa k nemu a pobozkala. S rukami som mu rozopínala košeľu a hladila zamatovú pokožku. Nechal si zatvorené oči a ja som sa nad tým usmiala. Teraz bol on ten bezmocný. Vyzliekla som si tielko a sklonila sa nad jeho tvár. No zazvonil mu mobil. Neochotne som mu ho podala k uchu. Joker bol tiež nahnevaný, lebo nás ten dotyčný vyrušil. Zdvihol to, no putá som mu neodopla. Držala som mu mobil pri uchu, zatiaľ čo on sa rozprával. Nevyzeral, že ho ten rozhovor teší. No nepočúvala som, bola som zabraná do svojich myšlienok. Prevrátil sa nado mňa a ja som pozerala nevediac, čo sa deje. Joker sa uškrnul a zohol ku mne ukazujúc odomknuté putá.

Ja: Ako? (Zvedavo sa pýtam.)

Joker: Tak ako ty. Sponky sú dobrý vynález.

Ja: Čo s nimi chceš teraz robiť, ak je možné, že sa obaja z nich dostaneme. Cukrík?

Joker: Honey, veľa to rozoberáš.

Joker pohľad

Po vášnivých hrách s mojou Harley, som si spomenul na telefonát. Kurva, kto všetko sa vynorí z mojej minulosti a nenechá ma na pokoji. Matne som si začal spomínať na svoje detstvo. Ako bol Otec večne ožratý a Mama bola slúžkou pre jeho pýchu. Bezbranné dieťa, ktoré sledovalo počas šestnástich rokov toto utrpenie. Jedného večera, keď bol otec na mol opitý, som bol schovaný za kusom nábytku a pozorujúc jeho chladnokrvný čin, to podrezanie maminho hrdla a nasledujúci smiech, vo mne vyvolal pohoršenie. Našiel ma a bol to on, čo ma nechal v tovární plnej chemikálií sa zmeniť v to, čo som dnes. Jeho smrť bola pre mňa vykúpením a nik nevedel, že sa došiel pomstiť vlastný syn. Nik okrem otca, ktorý ma videl ako posledného žijúceho pred jeho smrťou. Vtedy som sa začal smiať nad každou smrťou, ktorou som spôsobil. Pre vlastné potešenie som začal zabíjať, kradnúť a bohatnúť. Získaval som mnohých ľudí, ktorých som si sám odskúšal, či mi sú dostatočne verný a pracujú pre mňa dodnes. Zmena môjho života prišla, keď som pred vlastným domom uvidel každý raz jedno dievča. Mohla byť odo mňa mladšia tak o dva roky. Pozeral som sa na ňu z okna tak ako ona na mňa, len s tým, že ona mňa nevidela presne. Jedného dňa si tam označila strom začiatkom svojho mena. Prechádzal som prstami po tom strome a už vediac v ktorej hodine príde, som si ľahol k stromu. Nespal som, to nie, čakal som, či si ma všimne. Často krát, som počúval kroky ku mne a potom mrmlanie popod nos. Raz viem, že si prisadla a oprela hlavu o moje rameno. Vtedy som to nečakal, ale zamiloval som sa do tajného dievčaťa. Pár dní, čo som bol netrpezlivý, kde toľko trčí, som uvidel muža, ako niečo vyrýva do stromu. Potom čo odišiel, mi to nedalo, musel som sa pozrieť. Uvidel ten nápis: My Little Monster For Harley. Nečakal som, že ten muž mi prezradí meno dievčaťa, tak som ho sledoval. Ten muž bol Otcom toho dievčaťa a ako som videl, nesprával sa k nej, ako mal. Bol rovnaký ako môj, chcel som ju zachrániť, no prišiel som neskoro. Odviedla si ju Matka do iného mesta a ja som pozoroval zopodiaľ, ako ten muž umiera. Trhalo mi srdce ju vidieť odchádzať, ktoré som nevedel, že mám. Vtedy mi bolo jedno, či ma niekto vidí, šiel som za tým mužom a pýtal som sa ho, kde ju odviedla. Neodpovedal, len pozeral na mňa ako na prízrak. Vtedy prišli policajné autá a zavreli ma do Arkham Asylium, za niečo čo som nespravil. Pobýval som tam dovtedy, kým nenastúpila ona ako psychologička. Vedel som, že ju poznám, no ona si ma nepamätala. Vtedy na prvom sedení, keď si ma obzerala, som videl ten záujem, to ako tá jej druhá osobnosť žiada, aby som ju vyslobodil. Dlhých osem rokov som ju nevidel. Pamäť sa jej vrátila až v tom lese. Vedel som, prečo ju tade vediem, i tak ma zaskočilo ako rýchlo si spomenula na niečo, čo sa stalo tak dávno. Utápal som sa v mojich myšlienkach, zatiaľ čo Harley v pokoji spala. Bol som hrdý na ňu. Čím sa stala, a to čo robí. Moje ženské ja, krásna kráľovná. Odtiahol som sa a šiel si obliecť čisté trenky a oblek. Pozerajúc na ranu, ktorú mi ráno doktor opravoval, bola lepšie zahojená. Oblečený som sa pozrel odchádzajúc z izby na Harley a šiel dolu. Ivy tam sa veselo rozprávala s Billom, no nevšimli si ma. Zabraný do seba, čo sa spoznávajú a ona mi berie najlepšieho poskoka. Kašlal som na to, zobral som si z kuchyne whisky a šiel do izby medzi naše zbierky. Sadol som si na kožené kreslo a obrátil sa k oknám rozmýšľajúc na tým, že mi volala Ona. Prečo s musí ozvať ako Ivy po desiatich rokoch. To ma chcú všetci naozaj nasrať? Upil som si whisky a premýšľal, čo odo mňa chce práve Harleyina matka. Naozaj ma to prekvapilo, no nechcel som Harley nič hovoriť. Prečo? To jediné mi vŕtalo hlavou. Zavolal som jej naspäť. Zdvihla to.

Ja: Veľmi ma zaujíma odkiaľ máš moje číslo. (Sral som na vykanie.)

Matka: Slušnosť ti nič nehovorí, prečo ti mám odpovedať?

Ja: Možno by ťa zaujímalo kde je tvoja dcéra?

Matka: Viem, že je s tebou. To si mala vybrať taký odpad.

Ja: Pozor na ústa, lebo budeš mŕtva.

Matka: Ako jej otec? (Musela to vytiahnuť.)

Ja: Kurva, neser ma, videl som, ako si ho bodla a Harley mi odvliekla preč. Ako by som nebol nič. No teraz som a Harley ma miluje, musíš si to len priznať.

Matka: To nemusím a nepriznám. Odmietala som, aby z nej bola psychiatrička, len preto aby ťa nikdy nevidela. No ona utiekla z domu a zasa bývala v otcovom dome, ktorý jej nechal. To ty by si mi ju mal vydať, či sa ti to páči alebo nie.

Ja: Len cez moju smrť, a toho sa nedožiješ.

---(1274 slov)---