Láska mení zmysel života (Joker and Harley Quinn)

Darček

Venované pre #kristynaharchva a #PractikcalXLover. Ďakujem za prečítanie, už som to chcela povesiť na klinec. no dodali ste mi novú silu a nádej. Teraz budú pravidelné časti utorok a štvrtok :)

Ja: Prakticky nič. Chcela som sa najesť, ale tvoji chlapci mi to nedovolili. Chceli ma vykopnúť preč, že tu nemám, čo hľadať. Tak som sa s jedným pohrala. Keď myslíš košeľu, tú som si požičala. Nechcelo sa mi hľadať moje veci.

Joker: Ale musela si sa hrať zrovna v tejto?

Ja: V tejto? Mám snáď na výber z oblečenia?

Joker: Teraz už hej. Trocha som vyberal, čo by sa ti mohlo páčiť.

Vstala som, uterák nechala na umývadle a prešla som k posteli. Ležal na nej kufrík. Objala som Jokera a chcela som mu dať pusu, no odtiahol sa.

Joker: Obleč sa, pôjdeme pracovať.

Ja: Hladný?

Joker: Keď sa naješ. (Otočil sa na odchod.)

Než stihol otvoriť dvere, som na ne položila ruku. Otočil sa.

Joker: Harl-mmh.

Smola, cukrík. Keď chcem pusu, ju dostanem , aj keby som ťa mala pripútať k posteli. Objal ma okolo pásu a z rukami prechádzal od pásu na zadok. Moje ruky boli omotané okolo jeho krku a s jednou som mu prechádzala vo vlasoch. Po odtiahnutí, aby sme obaja nabrali vzduch pozerajúc sa jeden druhému do očí. Zrazu schladol a odišiel. Pokrčila som ramenami a otvorila kufrík. Neverila som, tomu čo vidím. Mohlo páčiť, bolo slabo povedané, všetko je super. Zobrala som kufrík do šatníka a uvidela zvyšok vecí. Obliekla som si červeno –modré šortky, pod to sieťované pančuchy a čierne kozačky. Vršok tvorilo korzetové tričko tých istých farieb a ostňové doplnky. Našla som farbu na vlasy, a zatiaľ čo pôsobila, som si spravila make-up. Umyla si vlasy, krásne to chytilo. Postavila som sa pred zrkadlo, ušlo to, no niečo chýbalo. Šla som do šatníka a vyštrachala koženú bundu s nápisom JOKER. Postavila som sa pred zrkadlo a zadívala sa na seba.

Ja: Už to vyzerá lepšie.

Joker: Viac než to.

Ja: Kedy, jak? (Trocha zmätená.)

Joker: Ale niečo k tomu chýba.

Otočil ma naspäť k zrkadlu a niečo vytiahol z vrecka. Bol to nezvyčajný náhrdelník s nápisom PUDDIN, ako mu hovorím len ja.

Ja: Je nádherný. Ďakujem puso.

Usmial sa, otočila som s a vyskočila naň. Nestihol ma zachytiť a obaja sme spadli. Ja na mäkké, no on na tvrdé. Jeho ruky prechádzali po mojom zadku, chrbte a následne na krku sa zastavili, čo si ma pritiahol pre bozk. Na chvíľu som sa odtiahla.

Ja: Ešte si mi nepovedal, kedy si prišiel?

Joker: Záleží na tom?

Ja: Už nie. (Hypnotizovali ma jeho oči)

Pobozkala som ho, no on sa uškrnul. Skúsila som zopakovať jeho úškrn. Nebol taký podarený ako jeho. Zrazu ma napadlo niečo iné.

Ja: Puso? Nemôžem mať psa?

Joker: Baby, na to nebude čas.

Ja: To už prečo?

Joker: Lebo budeme pracovať.

Ako to povedal, sa so mnou prevrátil. No ja som si narazila záhlavie o hranu postele. Posledné, čo som videla, bol jokerov zdesený pohlaď, ako niečo vraví. Omdlela som. No zároveň som mala živý sen. Vstala som a posadila. Musela som za zorientovať, kde to som. Obzrela som sa, bola som v liečebni. Mám byť predsa inde, nie tu na. Potom s otvorili dvere a v nich sa zjavil Joker v doktorskom plášti a visačkou. Odložil si papiere na stôl a posadil sa zaň. Ja som vstala s postele a nedôverčivo som prechádzala poza neho. Nahliadla som do papierov. Harley Quinn známa vrahyňa, výtržníčka, zlodejka a šialenec, to všetko len o mne? Lichotí mi to. Sadla som si opäť na posteľ a pozerala na Dr. Jokera. Želala som si, nech to je môj cukrík.

Dr. Joker: Harley, ako sa dnes cítiš?

Ja: Vážne to sú blbé otázky. Mňa zaujímaš skôr ty.

Dr. Joker: Ja. Prečo by som vás mal zaujímať.

Ja: Noták puso. To som ja Honey. Spomínaš?

Doktor sa zasmial. On ma vysmial. Veď mi tak hovorí. Zvážnel.

Dr. Joker: Harley... Myslím, že vám elektrošoky prospejú.

Ja: Čo? Veď som nič nespravila. To mi vysvetlite! (Zvreskla som.)

Prišli strážnici, dali mi kazajku a odvliekli ma do inej miestnosti. Tam ma spútali, a Dr. Joker šiel celý čas poza mňa.

Dr. Joker: Tak už sa budeme rozprávať normálne?

Ja: Normálne? S Vami? Ste sa zbláznil viac ako ja?

Dr. Joker: Elektrošok.

V tom to prišlo. Pálčivá bolesť na spánkoch škvariac mi mozog. Zasmiala som sa.

Dr. Joker: Tak budete odpovedať normálne?

Ja: Trhni si! Ešte si budeš priať, aby som ťa zabila!

Dr. Joker: To je beznádejné.

Ja: Súhlasím.

Dr. Joker: Elektrošok.