Láska mení zmysel života (Joker and Harley Quinn)

Chceš deti?

Upozornenie nasledujúca časť bude trochu pikantná... tí čo sú starší si prídu na svoje ;) Vychutnajte si ju :) =3

Jokerov pohľad

Vstal som a šiel do kúpeľne. Potreboval som sprchu na prebratie. Vchádzajúc do izby naspäť za Harley, tam už nebola, som si šiel obliecť nohavice a košeľu. So sakom som sa nezdržoval. Nazrel som do každej izby v dome, nebola tam, v sklade chýbali nože. Potom som započul krik z vonku. Sedela na strome v mojom kabáte a košieľke s nožom v ruke a ďalšími zapichnuté v strome. Pokrútil som hlavou a vyšiel von za ňou. Potichu som sa k nej zakradol, aby ma nebodla s nožom, čo držala v ruke. Objal som ju, najprv stuhla, no potom sa trocha upokojila.

Ja: Honey, čo robíš takto vonku? (Vedel som to, no chcel som to počuť od nej.)

Harley: Nemám náladu.

Ja: Preto hádžeš nože do stromu?

Harley: Puso. Chcela som to vybaviť sama, aby si bol hrdý na mňa, nie nahnevaný. Evidentne som ti k ničomu. Mal si ma zabiť.

Odtiahol som sa, obišiel ju a kľakol si pred ňu. Uhla pohľadom. Chytil som jej tvár a než stihla čokoľvek povedať, som ku pobozkal. Presne ako ona to spravila mne. Oddala sa bozku. Aspoň na chvíľu je ticho. Ukončil som bozk. Otočil sa a vyťahoval nože zo stromu. Prečo sa len takto chová, nešlo mi to do hlavy.

Ja: Honey. Rozmýšľaj trochu nad tým to. Keby mám len jeden dôvod zabiť ťa, tak to spravím. Len mi povec dôvod.

Harley začala rozmýšľať, evidentne som ju s tým dostal do úzkych, lebo sa zľakla.

Ja: Keďže ťa nič nenapadá, by si mohla ísť dnu a nie tu mrznúť. Takto sa nedožijem detí.

Usmial som sa od srdca, teda chcel som, nech to tak vyzerá. Pristupujúc k nej som jej podal ruku, že sa odoberieme dnu. Ruku prijala a kráčajúc po tichu vedľa mňa, som usúdil, že rozmýšľa nad tým, čo som vravel. Začínam sa pri nej cítiť inak. Vnímam premeny mojich citov aj nálad len kvôli nej. Takto som žiarlivý na hocikoho, kto sa jej len dotkne. Som citlivý, lebo jej začínam opätovať lásku. Som podráždený, keď je smutná alebo má depresie. Naozaj ma mení jedna žena, moja kráľovná. Premýšľajúc nad ňou a pocitmi, som otvoril dvere, kde vkročila prvá dnu. Zatvoril som a zobral ju do náručia. Od prekvapenia zvreskla a ja som sa usmial. Pocítil som jej studenú pokožku a hrejivé srdce. Niesol som ju do našej izby. Asistujúc mi s otváraním dverí som ju položil na posteľ. Kľakol som si pred ňu, vyzul jej topánky, vyzliekol môj kabát a zostala len v košieľke. Dokonalá. Topánky som položil vedľa stola, hodil naň kabát, moje nohavice a košeľu, čo som si vyzliekol. Posadila sa do tureckého sedu, čakajúc čo ešte spravím. Sadol som si na posteľ a následne som sa oprel o stenu. Posadila sa na mňa a ja som sa usmial.

Harley: Puso. Rozmýšľal si o deťoch alebo si mi to povedal len tak.

Ja: Honey. Myslel som, že mi povieš dôvod, prečo ta mám zabiť.

Harley: Robím problémy? (Skusmo sa spýtala.)

Ja: To robia aj poskoci. Narážaš snáď na ten klub? (Prikývla, pretočil som očami. Zasa debata o tomto.)

Harley: Trochu. Lenže to je už obohraná platňa sa o tom znova baviť. Mňa zaujíma viacej ako si to myslel s deťmi.

Ja: Od kráľa a kráľovnej sa očakáva, že budú mať potomkov. (Zamračila sa.)