Welcome to hell - JBFF

2. Kde som? Prečo? Kto si? ...

Všetko čo bude kurzívou sú spomienky :)

V minulej časti:

Rýchlo som sa postavila a začala som utekať čo najďalej. Vkuse som sa obzerala. No to mi nepomohlo keďže som do niekoho narazila. "Dávaj pozor!" skríklo po mne nejaké dievča. "Ja-a prepáč." musela som vyzerať zmätene. "Si tu nová?" nadvihla obočie a obzerala sa okolo seba. Akoby niekoho hľadala. "Hm." prikývla som. Na nič nečakala schmatla ma za ruku a ťahala netuším kam...

"Poď!" potiahla ma a rozutekala sa. Utekala som vedľa nej a pozerala sa na cestu. "Kyra mne neutečieš." kričal po nej nejaký chalan. Utekal za nami a bol už asi  3 metre za nami. "Musíme pridať!" zakričala. Bežali sme ešte rýchlejšie. Obrátila som sa aby som zistila ako na tom sme. Bol už podstatne ďalej no stále sa nevzdával a bežal za nami. Počula som šmyk pneumatík a tak som sa prudko otočila dopredu. Tesne pred nami zastal čierny Range Rover a okienko na mieste vodiča sa zosunulo dole. "Kyra! Pohni!" zakričal niekto z toho auta. Otvorila dvere, strčila ma dnu, potom si nasadla aj ona a rýchlo stihla zatvoriť dvere. Auto sa dalo do pohybubu a ja som sa snažila dýchať normálne. Čo sa mne aj Kyre po chvíľke podarilo. Až teraz som si stihla všimnúť ako vyzerá. Má dlhé hnedé vlasy, hnedé oči, výrazné obočie a postavu celkom podobnú te mojej.

      "Kde si zase bola?!" zavrčal chalan na mieste spolujazdca a pozrel sa do zrkadielka. Vtedy som si všimla jeho dokonalé oči. Boli tmavo hnedé a momentálne v nich prevládal hnev. "Nemusím Ti všetko hovoriť." zavrčala Kyra. "Musíš!" silno udrel do volantu a auto prudko zabrzdilo. S Kyrou sme do seba narazili a udreli sme si o seba hlavy. "Kurva!" zasyčala som. "Jason nauč sa už šoférovať!" zakričala po ňom a držala si hlavu. Oh takže Jason. "Kyra neser ma!" zavrčal a vystúpil von. Silno zabuchol dvere a mnou normálne myklo. "Si v pohode?" spýtala sa ma. "Jop." snažila som sa aspoň falošne usmiať no to sa mi asi nepodarilo. "Ja ti všetko vysvetlím." usistila ma. "Poď von." povedala a naraz sme otvorili dvere. Obe sme vyšli von, zavreli sme dvere a prešli sme ku vchodovým dverám. Stáli sme pred obrovkým domom, ktorý mal dve poschodia, čiernu strechu a inak bol šedý. Bol taký tmavý. "Do riti!" zamrmlala si Kyra. "Čo sa deje?" opatrne som sa spýtala. "Ten debil zamkol." prevrátila očami. Ouu. "Jason okamžite otvor a prestaň sa správať ako decko!" búchala do dverí. Dvere sa následne sa to otvorili a nich stál spomínaný Jason. "Konečne." zamrmlala. "Uhneš?!" nadvihla obočie. Musím priznať je celkom komické sa na nich pozerať. Teraz som mala možnosť si ho celého prehliadnuť a plne som ju využila. Jeho oči boli už trochu pokojnejšie, vlasy mal dokonalo vyčesaná dohoro, tiež mal výraznejšie obočie aj lícne kosti a jeho pery vyzerali ... hmm ... no proste úžasne. Bol vyšší ako ja aj ako Kyra a jeho štýl obliekania bol dokonalý. "Ehm a ty si kto?" prerušil ma jeho hlas. "Ja-a..." nejako som sa zasekla. "Je tu nová." povedala Kyra a strčila ma dnu. "Mimochodom ako sa voláš?" spýtala sa ma. "Lana." odpovedala som jej. "Ja som Kyra a on je Jason ale to si už asi stihla zistiť." zasmiala sa. Prikývla som a po dlhej dobe som sa usmiala. "Fajn. Odchádzam za chalanmi a ty sa neopováž zase dostať do prúseru!" prísne sa pozrel na Kyru. "Neboj braček." zasmiala sa objala ho a on sa vyparil von. "Tvoj brat?" divne som sa na ňu pozrela. "Jop." prikývla. "Určite máš veľa otázok." povedala a kývla rukou na znak, aby som ju nasledovala. Posadili sme sa v obývačke na gauč a Kyra doniesla niečo na pitie.

( pustite si song čo je vedľa ak chcete ... písala som pri nej :)

     "No pýtaj sa." kývla hlavou mjich smerom. "Kde som? Prečo tu som? Kto si?" mala som tých otázok ešte veľa ale stopla ma. "Ok poporade." zasmiala sa. "No čo si myslíš,kde si?" nadvihla obočie. "Ja neviem. " zmätene som sa na ňu pozrela. "Ale vieš." povedala.

- "Lana Mai Brown!" Zaznel hrubý hlas. Som totálne mimo. Miestnosť začala blikať na červeno. "Čo sa to deje?" Pýtala som sa stále. "PEKLO!" zakričal dunivý hlas a podlaha pod mojími nohami zmizla. Začala som kričať a padať dole do temnej jamy. Moja hlava! Sirény. Všetko hučalo. Po lícach mi stekali slzy. Prosím, dosť. Praskne mi hlava! Držím si hlavu, mám zatvorené oči a čakám kým to skončí. Moje prosenie bolo asi vypočuté, keďže hluk utíchol a moje telo dopadlo na tvrdú zem. -

"Peklo?" zašepkala som. "Bingo!" zatlieskala Kyra. "Prečo si taká šťastná?" nechápavo som sa spýtala. "Zvykla som si." mykla plecom. Bola som ticho, len som prikývla. "A teraz rozmýšľaj nad tým prečo si tu a nie v neby." vyzvala ma. "Je aj nebo?" nadvihla som obočie. "Samozrejme." zasmiala sa. "A teraz sa sústreď. Lana prečo si tu?" položila mi otázku.

- "Najprv musíš zaplatiť." povedal. "Koľko?" nadvihla som obočie. Podal mi účet a ja som si iba povzdychla. "Napíš mi to a večer prídem a vyplatím to." povedala som, účet som hodila na zem a vyšla som z baru skôr ako stihol niečo povedať. -

-  "Ruky nad hlavu!" Pribehla som ku predavačovi a zbraň som namierila na neho. "Daj do nej prachy!" Hodila som mu tašku. Rýchlo do nej začal pchať peniaze. Počula som nejaké zvuky a tak som schmatla tašku a vybehla som von. -

- "Nenávidím ťa!" zakričala moja najlepšia kamoška. "Ale prosím ťa, veď sa toho toľko nestalo." odfrkla som. "Nestalo?! Kvôli teba ma všetci nenávidia!" -

- "Kvôli teba sa nám rozadá rodina! Ničíš Nás. Snažili sme sa Ti pomôcť. Ale ty si nič nevážiš!" plakala moja mama. -

- "Chyťte ju! Ukradla mi kabelku!" počula som ako tá žena kričí no ja som už len utekala čo najďalej. -

"Som zlý človek, kradla som a sklamala som všetkých."  zašepkala som. Bolí to. Teraz to bolí. "Nie si zlá. Nesmieš to tak brať. Ak budeš na to myslieť pohltí ťa to." povedala Kyra. "No a teraz ti odpoviem na otázku kto som." zasmiala sa. "Som Kyra Warner. Mám 18 rokov a som tu asi tri mesiace. No to Jason je tu už rok a celkom si to tu užíva. Nie je to také zlé ako to vyzerá. Buď optimista." usmiala sa. "A prečo si tu ty?" spýtala som sa. "Pomáhala som Jasonovi a jeho gangu." povedala akoby to nič nebolo. "Aha" naznačila som perami. "Neboj bude to dobré." pousmiala sa a objala ma. Objatie som jej opätovala keďže som to teraz naozaj potrebovala. "A konečne tu mám kamarátku!" zapišťala. Začala som sa smiať. Možno to nebude až také zlé. No pozor. Stále o tomto mieste neviem všetko. A stále je to peklo...

No taká ešte o ničom ale treba povysvetľovať a tááák. Veď prvé časti také bývajú :) Dúfam, že sa Vám časť páčila a vote & komenty by ma potešili ;)) Ospravedlňujem sa za chyby som celkom unavená. Love ... *Tessy*

PS: Kyra je v multimediach :)