Welcome to hell - JBFF

10. Spomínaš?

V minulej časti:

*Z pohľadu Sharon*

"Kurva!" Počula som ako Jason kričí. "Čo sa stalo?" Spýtala som sa a prešla som do kuchyne kde sa nachádzal. "Zrušila ma!" Zavrčal. "A čo ti stihla povedať pred tým ako to urobila?" Snažila som sa niečo dozvedieť. "Povedala, že nepotrebuje ochranku." Prekrútil očami. "Možno nepotrebuje." Povedala som, no aj tak som bola presvedčená o opaku. Na tomto mieste nemôžeš byť sám. Viem to z vlastnej skúsenosti. "Netrep sama vieš, že sa jej môže čokoľvek stať." Povedal Jason. "Tak ju poďme hľadať."

*Z pohľadu Lany*

"Vstávaj!" Niekto mnou  triasol. "Hmm.." Iba som zamrmlala. "Si hluchá?!" Niekto zakričal tesne vedľa mojej hlavy a mnou myklo. Pomaly som rozlepila oči no pri bolesti, ktorá mi vystrelila do hlavy som ich opäť zavrela. Po chvíľke som zase otvorila oči a pár krát som nimi zaklipkala keďže som videla rozmazane. "Kde som?" Zašepkala som a neznámy sa začal smiať. "Nemyslím si, že to bolo niečo vtipné ale ak ťa niečo také napadlo mohol by si pobaviť aj mňa?" Otočila som sa na neho. S úškrnom sa na mňa pozrel no nereagoval na moju poznámku. Postavil sa a prešiel ku dverám, ktoré následne otvoril. "Už je hore!" Zakričal a silno buchol za sebou dverami. Kurva čo sa to stalo? 

 "Nick už by som mala ísť." Zašepkala som. "Nemyslím si." Povedal. "Budem ťa ešte potrebovať." Zašepkal mi na krk a po celom tele som mala husiu kožu. "Prepáč, kráska." Zašepkal a ja som pocítila pichnutie v stehne. Pozrela som sa dolu a keď som videla ako mi vytiahol striekačku zatočila sa mi hlava. "Sakra..." Zašepakala som a podlomili sa mi kolená. Hlava sa mi začala točiť a pred očami som mala čierne fľaky. A nakoniec som videla už iba tmu... 

Oh do riti! Do riti! Do riti! Toto nedopadne dobre. Prečo som s ním vôbec išla? Tajne som dúfala, že už nie je taký kretén ako bol? Kurva som sprostá?! Veď je v pekle! 

*Z pohľadu Sharon (Krátke)*

Po hodine hádania sa s Jasonom sme sa konečne rozhodli ísť Lanu hľadať. Pridala sa k nám už aj Kyra, Lil a Fredo. Fredo sa snaží rozprávať s Jasonom čo sa mu nedarí, pretože ten ho ignoruje. Ešte stále ho žerie, že ju nechal odísť a ja sa do toho radšej montovať nejdem. Po pravde ani nechcem. Kyra sa občas sťažuje na bolesť hlavy ale inak jej je už fajn a Lil? To je ale neskutočný chuj! Úchyl pojebaný! No o tom potom. Možno. "Fajn rozdelíme sa." Zavelil zrazu Jason a všetci sa na neho pozreli. "Ja a Kyra pôjdeme spolu a Fredo, Lil a Shoron vy pôjdete zase spolu. Keby niečo tak mi ihneď zavolajte." Povedal a spolu s Kyrou zabočil do uličky. "Sharon poď." Povedal Fredo a vykročil vpred. 

*Z pohľadu Lany*

Začala som sa obzerať po izbe, ktorá sa mi zdala až príliš povedomá. Je isté,že som v nej ešte nebola, keďže tu nie som veľmi dlho no napriek tomu ju poznám. Postavila som sa z postele a začala som sa prechádzať po izbe. Prešla som ku skrini a otvorila som ju. Prehrabávala som sa vo veciach a hneď mi bolo jasné komu patria už len podľa toho štýlu. Preto mi je táto izba povedomá. Vyzerá rovnako ako jeho izba pred smrťou. Netuším ako to inak povedať.  Pozrela som sa na stôl a môj pohľad sa zastavil na mojich fotkách. Podišla som bližšie a chytila ich do ruky. Boli tam fotky, ktoré ani netuším kedy odfotil. No a potom tam boli naše spoločné fotky. Fotky, ktoré si tak dobre pamätám. Fotky na ktorým som sa usmievala a nevedela som ako celý náš vzťah dopadne. Hmm fotka na ktorej sa bozkávame. Tú moju som spálila. Ako vidno on si ju nechal aj po smrti. Ani som si nevšimla ako a na fotku začali dopadať moje slzy. Prečo plačem? Nechýba mi to. Určite nie. Celé mi to príde zvrátené. Moje fotky, naše fotky. Prečo ich tu stále má? Nechápem to. "Spomínaš?" Vyrušil ma jeho hlas a ja som sa otočila. Stál medzi dverami so širokým úsmevom. "Nepočula som ťa otvárať dvere..." Zašepkala som a opäť som svoj pohľad premiestnila na fotky. "Si psychopat." Krútila som hlavou zo strany na stranu a fotky som pustila na zem. "Prečo si to myslíš?" Spýtal sa s pobavením v hlase. "Prečo si to myslím?! Máš neskutočne sprosté otázky nezdá sa ti!" Nevydržala som to a zvýšila som hlas. "Nezvyšuj na mňa hlas!" Zakričal. "Mám na to dôvod!" Odkričala som späť.  "No pobav ma." Zasmial sa a kývol hlavou ku mne. "To nemyslíš vážne? Naozaj si myslíš, že nemám dôvod? A čo to všetko čo si mi spravil?!" Hovorila som zúfalo. "Všetko čo som robil bolo pretože som ťa miloval a ty si to pokazila!" Zakričal a videla som ako jeho tvár naberá červený odtieň. "To čo si robil bol akože dôkaz lásky? Ty si chorý!" Rozhodila som rukami. Rýchlim krokom prešiel ku mne, natlačil ma na stenu za nami a jeho ruka sa ocitla na mojom krku, ktorý pevne zvieral. "A dosť!" Kričal mi rovno do tváre. "Pri-pripomínaš si tú lásku? Pre-presne to-toto si mi robil... ehm.." Ledva som hovorila a viem, že by som mala radšej držať jazyk za zubami ale nešlo mi to. Jeho zovretie ešte viac upevnil a ja som lapala po dychu. "Ty suka!" Jeho oči boli tmavšie a tmavšie. Už mi pomaly začínal dochádzať kyslík, začala som sa vrtieť, odtláčať ho rukami a nohami som kopala. "O čo sa snažíš kráska?" Na jeho tvári sa opäť objavil úškrn. To pomenovanie ma v tejto situácií naozaj naštvalo. Pozbierala som všetkú silu, ktorá mi ešte ostala a čo najsilnejšie som ho kopla do jeho najslabšieho miesta. Jeho ruka povolila stisk a on si kľakol na kolená. "Kurva!" Zahrešil a ja som sa rozbehla preč. Zbehla som dole a okamžite som bežala ku vchodovým dverám, ktoré som otvorila a vybehla som von. "Lana! Bežte za ňou vy idioti!" Počula som Nickov krik. Porozhliadla som sa a rýchlo som sa skryla do kríkov pri ceste. Snažila som sa byť čo najtichšie, ukľudniť môj plač a moje zrýchlené dýchanie. Počula som ako prešlo okolo auto a za ním som počula beh. Vykukla som sa a zistila som, že sú to oni. Počkala som kým zabočili do druhej ulice a pomaly a opatrne som vyšla z kríku. Poobzerala som sa a rozbehla som sa opačným smerom. Bežala som a stále som sa obzerala. Pocit, že bude za mnou bol neskutočne silný, už len kvôli mojej ďalšej zlej spomienke. 

- "Kráska mne neutečieš." Počula som jeho hlas tesne za mnou a aj tak som ho v tejto tme nevidela čo ma nesmierne desilo. Utekala som aj keď som už skoro vôbec nič nevidela. A nie je veľmi lahké utekať v noci a ešte k tomu aj v lese. Celá sa trasiem strachom aj zimou. Nesmie ma chytiť. Stále sa obzerám aj keď nič nevidím. Nedáva mi to zmysel no aj tak to pre istotu robím. Otočila som sa naspäť a zrazu som vletela do niekoho náruče. "Aaaa!" Zakričala som. "Mám ťa." Zašepkal Nick a ja som sa začala triasť, mykať. No aj tak som vedela, že už mu neutečiem. -

Pri tej spomienke sa my začali podlamovať kolená a ja som sa prudko zrútila na zem. Plakala som. Viac ako pred tým. "Kráska vidím ťa!" Počula som smiech za mnou. "Nie, nie, nie,...." Šepkala som stále to isté. Otočila som sa a videla som ho asi 10 metrov za mnou. Pomaly som sa postavila a pozrela sa na neho. "Vieš, že mi neutečieš." Zasmial sa. "Vždy som o krok pred tebou." Povedal a urobil dva kroky dopredu. "Vždy." Uškrnul sa a pridal do kroku. Okamžite som sa otočila a opäť sa ma zmocnil strach začala som utekať. Utekať čo najrýchlejšie to išlo. "Zastav! Chytím ťa!" Kričal za mnou a ja som iba utekala a ani neviem kam. 

*Z pohľadu Jasona*

"Zastav! Chytím ťa!" Počul som mužský hlas. "Lana okamžite stoj! Bude to iba horšie!" Kričal ďalej no po mene ktoré zakričal som sa okamžite pozrel na Kyru, ktorá to podľa výrazu jej tváre počula tiež. "Zavolaj im, že sme ju našli!" Rozbehol som sa a zabočil som do ulice z kade som počul krik. Oproti mne bežala Lana a asi 15 metrov za ňou nejaký chalan. Lana utekala a už som videl, že nevládze. Slzy jej tiekli po tváry a nohy sa jej podlamovali. Rozbehol som sa jej oproti a keď ma Lana videla v očiach sa jej objavil kúsok nádeje. Počul som beh a tak som vedel, že Kyra ide hneď za mnou. Zastavil som sa a čakal som kým ku mne Lana pribehne. O chvíľu mi už vletela do náruče a celá sa triasla. "Urob niečo... prosím.." Plakala. "Kto je ten chalan?" Zašepkal som jej do ucha. "Je to totálny psychopat. Vysvetlím ti to neskôr..." Zašepkala naspäť a v ten moment ku nám pribehla Kyra. "Už idú sem." Povedala. Prikývol som a kývol som smerom k Lane ako znak, že sa má o ňu postarať. Kyra hneď pochcopila a prešla ku nám. "Lana poď sem." Zašepkala a objala ju. "Nechajte ju." ozval sa ten idiot, ktorý ju naháňal. "Myslím, že by si ju mal nechať ty." Žmurkol som na neho. "Prečo sa staráš do vecí do ktorých ti nič nie je?!" Zakričal na mňa. "Očividne ju obťažuješ, takže vypadni skôr ako sa ti niečo stane." Povedal som. "Už sa ťa bojím." Z chuti sa zasmial. "Mal by si sa." Povedal som a spoza nohavíc som vytiahl zbraň. "A čo teraz?" Zasmial som sa...

No tu je nová časť po dlhej dobe. Jop viem, že som dlho nepridala a veľmi ma to mrzí, len som nemala náladu a hlavne ani čas. Ale dúfam, že sa Vám časť páčila a votes a komentíky by ma celkom potešili. Snažila som sa napísať dlhšiu časť, takže aj tak prepáčte za chyby, ktoré tam určite sú -_- Ľúbim Vás xxx *Tessy*