Welcome to hell - JBFF

9. "Neboj sa ma."

V minulej časti:

"Plakala, triasla sa. Povedala, že ti máme povedať, že je v pohode a máme jej napísať kde je Kyra." vravela. "Meno toho chlapa? Výzor?" potreboval som vedieť viac. "Bol vysoký asi ako ty, mal tmavé oči a hnedé vlasy. Bála sa ho." Sharon vravela potichu. "Jason." ozval sa Fredo. Otočil som sa na neho a čakal som čo z neho vypadne. "Už som ho niekde videl. Neviem si spomenúť kde." povedal. Super!

*Z pohľadu Lany*

Sedím v na gauči a čakám kým príde Nick. "Dáš si niečo piť?" Spýta sa ma, keď vojde do izby s dvoma pohármi. Položí ich na stôl a prejde k poličke s alkoholom. "Nie." Zvrčím. "Prečo si taká nepríjemna?" Spýta sa. "Oh vážne Nick? Ešte sa pýtaš?" Neveriacky som povedala. "Vážne si nič nedáš?" Opýtal sa zase. "Po poslednom zážitku s tebou? Hmm nie diks." Žmurkla som na neho. "Zabudni už na to." Prekrútil očami a do oboch pohárov nalial whiskey. Pokrútila som hlavou nad tým, že aj tak si urobil po svojom. "Nezmenil si sa." Povedala som. "Ja nie ale ako vidím ty áno." Zasmial sa. "Nehovor." Prekrútila som očami. Nick sa naklonil ku mne, zobral moju bradu medzi jeho palec a ukazovák a donútil ma sa mu pozrieť do očí. "Nerozprávaj sa so mnou takto maličká." Zasyčal. "Nepamätáš ako si dopadla naposledy, keď si sa takto správala?" Posmešne sa spýtal. Jasné, že si to pamätám ty idiot. 

"Nie nikam s tebou nepôjdem!" Zakričala som na neho. Nick sa na mňa pozrel s prekvapeným výrazom. Hmm to asi pretože som si toto ešte nedovolila. "Čo si povedala?!" skríkol a začal sa ku mne približovať. "Že nikam nejdem a vypadni! Chcem ísť do vane nevidíš?" Prekonala som strach a zakričala som späť ukazujúc na naplnenú vaňu. "Veľmi rád ti s tým pomôžem." žmurkol na mňa a ani som nestihla zareagovať schmatol a za zápestie a pritiahol si ma k nemu. "Pusť ma!" Zasyčala som. "O chvíľku." Slizsko sa usmial a strčil ma na zem. Sedela som na zemi a vyhýbala som sa kontaktu s ním. Zrazu sa prikrčil ku mne a schytil ma za vlasy. Potiahol ma na úroveň jeho hlavy a prísne sa na mňa pozrel. "Toto bolo posledný krát čo si na mňa zvýšila hlas." Povedal vážne a skôr ako som si to stihla uvedomiť ponoril moju hlavu do vody. Pevne ma držal za vlasy a občas mojou hlavou potriasol. Rukami som rozhadzovala a z úst mi odchádzali bublinky posledného kyslíku. Nestihla som sa nadýchnuť a tak som pomaly prestávala dýchať a v hrudi ma začalo pichať. Oči som mala ťažké no ešte stála som sa hýbala a rozhadzovala som rukami. Nečakane moju hlavu vytiahol a ja som sa zrútila na zem. Vykašliavala som vodu ktorej som sa celkom dosť napila. "Zapamätaj si to!" Zakričal a už ho nebolo. 

"Pamätám." Odpovedala som. "To som rád." S úsmevom sa posadil vedľa mňa. Vážne povedal, že je rád? Idiot. Zrazu mi začal zvoniť mobil. Hmm neznáme číslo. "Ospravdlň ma." Falošne som sa na neho usmiala, postavila som sa, prešla som do chodby a následne som prijala hovor. "Prosím?" Ozvala som sa. "Kde si?!" Ozval sa nahnevaný hlas ... Jasona. "No ja vieš ... Som von." Povedala som. "Jasné." Zasmial sa. "To mi povedal Fredo aj Sharon a aj tak som z nich dostal pravdu, takže?!" Na konci vety zvýšil hlas. "Prečo ťa to vlastne zaujíma?" Spýtala som sa so smiechom a prekrútila som očami. "Neodbáčaj od témy!" Zavrčal. "Oh nie som von bingo! Teraz mi povedz prečo voláš?"Spýtala som sa. "Chýbam ti?" Posmešne som dodala. "Lebo sa ti môže niečo stať!" Zakričal. "Nepotrebujem ochranku!" Zakričala som a následne som ho zrušila. "Si si istá, že nepotrebuješ ochranku?" Počula som za mnou Nickov hlas. Otočila som sa a na jeho tváry sa pohrával ten jeho nechutný úškrn. "Nie." Pokrútila som hlavou. "Nie som si istá." Dodala som. "Ako dlho sme sa to vlastne nevideli?" Nadvihol obočie. "Odkedy si zomrel a úprimne? Tešila som sa." Žmurkla som na neho. "Niečo som ti o tom ako sa máš so mnou rozprávať už povedal." Precedil pomedzi zuby. "A ty by si sa ako rozprával s človekom, ktorý ťa viackrát skoro zabil? Ktorý ťa chcel odniesť od rodiny? Ktorý ťa vydieral? Mám sa ti hodiť okolo krku?!" Zvýšila som hlas. "Oh som rád, že si pamätáš na to všetko." Uškrnul sa a začal kráčať ku mne. Automaticky sa moje nohy dali do pohybu a začala som cúvať. "Neboj sa ma." Povedal kľudným hlasom. "Poznám samé dôvedody na to aby som sa ťa mohla báť." Povedala som. "Daj mi dôvod, aby som sa ťa prestala báť a možno to zvážim." Dodala som a v tom momente som narazila do steny za mnou. Nereagoval na to čo som povedala a prešiel ku mne. Na tváry mal ten jeho narušený úškrn, ktorého som sa vždy bála. No nemôžem povedať, že teraz sa nebojím. Už bol celým svojim telom natlačený na to moje. "Nick už by som mala ísť." Zašepkala som. "Nemyslím si." Povedal. "Budem ťa ešte potrebovať." Zašepkal mi na krk a po celom tele som mala husiu kožu. "Prepáč, kráska." Zašepkal a ja som pocítila pichnutie v stehne. Pozrela som sa dolu a keď som videla ako mi vytiahol striekačku zatočila sa mi hlava. "Sakra..." Zašepakala som a podlomili sa mi kolená. Hlava sa mi začala točiť a pred očami som mala čierne fľaky. A nakoniec som videla už iba tmu... 

*Z pohľadu Sharon*

"Kurva!" Počula som ako Jason kričí. "Čo sa stalo?" Spýtala som sa a prešla som do kuchyne kde sa nachádzal. "Zrušila ma!" Zavrčal. "A čo ti stihla povedať pred tým ako to urobila?" Snažila som sa niečo dozvedieť. "Povedala, že nepotrebuje ochranku." Prekrútil očami. "Možno nepotrebuje." Povedala som, no aj tak som bola presvedčená o opaku. Na tomto mieste nemôžeš byť sám. Viem to z vlastnej skúsenosti. "Netrep sama vieš, že sa jej môže čokoľvek stať." Povedal Jason. "Tak ju poďme hľadať."

Po dlhej dobe opäť časť. Mno dúfam, že sa Vám páčila a že sa mi tu objavia nejaké komentíky a vote ;) Prepáčte za chyby :/ XoXo *Tessy*