Welcome to hell - JBFF

8. "Pamätáš si ma vôbec?"

Časť venujem @SandraRepakova ;) 

V minulej časti:
Všetci utekali preč. "Lana!" zakričal na mňa Fredo. Rozbehla som sa za ním. Išli sme až ku autu. Fredo už sedel, Sharon nasadla a aj ja som si chcela nasadnúť. "Nie tak rýchlo." počula som známy hlas za mnou a otočila som sa. Osoba, ktorá predoumnou stála mierila zbraňou presne na moje čelo. "Nemyslel som si, že sa ešte uvidíme." zasmial sa. Len on nie prosím... 

Stála som tam nehybne, moje nohy boli ako prilepené k zemi, ruky sa mi triasli, po celom tele mi nabehla husia koža z hlasu, ktorý som si myslela že už nikdy nebudem počuť a oči sa mi leskli.  Nick. "Nič nepovieš?" spýtal sa so smiechom. Nemohla som. Nedokázala som povedať ani jedno slovko. Mala som hrču v hrdle, ktorá mi neumožnila vysloviť ani hlásku. "Peklo hmm? Nečakal som ťa tu." povedal zamyslene a zbraň stiahol. V ten moment sa mi dýchanie vrátilo ako tak do normálu. "Povedz mu nech ostane v tom aute." povedal a kývol hlavou na auto. Obzrela som sa a videla som ako chce Fredo vystúpiť. Zaklopkala som mu na okno, Fredo sa na mňa pozrel a ja som nesúhlasne pokrútila hlavou a ústami som naznačila "nie". Čakala som, že ma neposlúchne no na moje počudovanie ostal sedieť a iba sa na mňa pozeral. Vydýchla som si a opäť som sa otočila. "Pamätáš si ma vôbec?" Nick nadvihol obočie. Hlavou som prikývla a po líci mi stiekla prvá slza. "To som rád Lana." zasmial sa. "Poď ku mne bližšie kráska." povedal zvodne. Kráska. Iba on mi tak hovoril. Iba jemu som to dovolila. 

* "Ako sa má moja kráska?" objal ma a ja som sa hneď od neho odtiahla. Nechápavo sa na mňa pozrel. "Stalo sa niečo?" spýtal sa. "To ako si ma oslovil..." zašepkala som. "Je na tom niečo zlé?" priblížil sa ku mne. "Volal ma tak otec. Keď som ešte žila s nimi." oči ma začali štípať . "Prepáč." povedal ticho. "To je v poriadku." usmiala som sa cez slzy, ktoré sa začali púšťať po mojich lícach. "Nie je." zakrútil hlavou. "Rozplakalo ťa to." dodal Nick. "To sú len spomienky. Len minulosť." pousmiala som sa a podišla som k nemu. Chytila som jeho tvár do dlaní a stúpla som si na špičky. "Z tvojich úst to znie úžasne." zašepkala som mu na pery. *

"Pomalšie to nejde?!" zasyčal. Zázračne sa dali moje nohy do pohybu a zastala som až v jeho tesnej blízkosti. "Konečne." uškrnul sa. Zdvihol ruky a chcel sa dotknúť mojej tváre no ja som cúvla. Pobavene sa na mňa pozrel. "Bojíš sa ma?" zasmial sa. "Mám na to dôvod." zašepkala som. "Tá zbraň? Nemusíš sa báť. Neublížim ti. Zatiaľ." žmurkol na mňa. "Vieš, že to nie je iba kvôli zbrani Nick." povedala som a zodvihla som hlavu. Naše pohľady sa stretli a ja som začala skúmať jeho oči. V jeho tmavých očiach bolo pobavenie, túžba a niečo čo som v nich tak nenávidela. Ani to neviem opísať. No ten pohľad neznamenal pre nikoho nič dobré. A hlavne nie pre mňa. "Moje meno si ešte nezabudla." usmial sa. "Zahoď minulosť kráska." povedal a pristúpil ku mne. "Dobrý vtip." zasmiala som sa. "Už ti je do smiechu?" spýtal sa a zotrel mi jednu neposlušnú slzu. "Nedotýkaj sa ma." povedala som vážne. "Vždy si milovala moje dotyky. A ja viem, že stále po nich túžiš." zaškeril sa. "Mýliš sa." pokrútila som hlavou. "Ty si tá čo sa mýli." povedať provokatívne. "Nemám na teba čas, takže ak dovolíš ja pôjdem." žmurkla som na neho a dúfala som, že ma nechá tak. Vlastne som dúfala aj keď som bola presvedčená o opaku. Jeho ruky chytila môj lakeť a silno ma potiahla k nemu. Náhle som narazila do jeho hrudi. "Dlho sme sa nevideli." zašepkal mi do ucha a moje telo bolo okamžite posypané zimomriavkami. "Myslím, že by sme sa mali porozprávať." prešiel perami po mojom krku. "Čo ty na to kráska?" spýtal sa. Vedela som, že je zbytočné odporovať. Nick vždy dostane čo chce a som presvedčená, že teraz to nebude inak. "Fajn." odpovedala som. "To je odpoveď, ktorú som chcel počuť. "Len mi daj minutku." povedala som a on ma pustil. Otočila som sa a zaklopala som Fredovi na okienko. Fredo okienko spustil dolu a pozrel sa na mňa. "Idem s ním." oznámila som mu. "To teda nejdeš." protestoval. "Fredo." vzdychla som. "Nepýtala som sa ťa či môžem ísť alebo nie. Oznámila som ti že idem." povedala som vážne. "Povedz Jasonovi, že som v poriadku a ak nájde Kyru zavolajte mi." povedala som a otočila som sa. Skôr ako mohol Fredo začať namietať som rýchlim krokom prešla ku Nickovi. Toto bude ešte zaujímavé.

*Z pohľadu Jasona*

Obzeral som sa všade okolo seba. Vykrikoval som na Kyru no nič. Bol tu taký chaos, že hľadanie mojej sestry nemohlo byť ťažšie. No ľudí tu už bolo málo. Všetci utiekli von a niektorý, ktorým sa to nepodarilo ležali na zemi v bezvedomí asi tak ako niekde tu Kyra. No Kyra má šťastie, že ju má kto hľadať a ak ju nájdem asi ju zabijem sám. Určite našla zase nejakého kokota a zašili sa spolu niekde. Všade bol dym a už aj mne sa zle dýchalo. Ozývali sa výstreli a zúfalé výkriky. To by ma zaujímalo, kto zase vyrobil takýto chaos.

"Mám ju." zakričal za mnou Lil. Otočil som sa a keď som videl Kyru v jeho náruči uľavilo sa mi. No nie tak celkom, keďže nevnímala. "Rýchlo von!" zavelil som a všetci sme sa začali predierať von. 

***

"Odnes ju do izby." povedal som Lilovi. Kyra celú cestu mumlala nezmysli, no nevedeli sme ju zobudiť. Asi sa nadýchala veľa toho dymu a ten alkohol tiež urobil svoje. Ale to som asi mohol očakávať, keďže Kyra je proste Kyra. 
Vošiel som do obývačky kde sedeli chalani a Sharon. Pohľadom som hľadal Lanu, no nebola tu. "Kde je Lana?" spýtal som sa a pozrel som sa na Freda a potom na Sharon. "No Lana sa išla prejsť." povedal Fredo. Oh poznám ho celý život a on mi chce klamať? To nemyslí vážne! "Sharon môžeš na slovíčko?" pozrel som sa na ňu. "Ehm ... jasné." usmiala sa a spolu sme prešli do chodby. "No, tak opýtam sa to ešte raz." povedal som a uprene som sa jej zahľadel do očí. "Kde je Lana?" Zdôrazni som každé slovo. "No veď Fredo ti už odpovedal." snažila sa z toho vycúvať. "Ale Sharon." zasmial som sa. "Ja viem, že klame. A ty vieš pravdu. A ty mi ju povieš." povedal som s istotou. "Prečo si si taký istý?" dupkala si nohou. "Poznám to tu a viem, tak isto ako aj ty, že to tu nie je bezpečné. Čo ak sa jej niečo stane? Alebo sa už stalo?" nadvihol som obočie. "Budeš mať pocit viny? Ty aj Fredo? Bude to vaša chyba." slovo vaša som zvýraznil. Videl som, že odhodlanie klamať mi sa jej vytratilo z očí. Nahradil ho pocit viny. Presne ako som čakal. "Povieš mi to konečne?" naliehal som. "Odišli sme z klubu a išli sme k autu. Lana sa trochu zabudla, tak sme na ňu zakričali a ona rýchlo prešla k nám. Ja a Fredo sme si nasadli a keď si išla sadnúť Lana prišiel k nej nejaký chalan." povedala. Kývol som hlavou nech pokračuje. "Mal zbraň." zašepkala. "Čo?! A to ste ju s ním nechali?!" rozhodil som rukami. "Vyzerala, tak že ho poznala." obraňovala sa. Teda aspoň sa o to snažila. Vyzerala nevinne a tak som sa rozhodol kričať na Freda a nie na ňu. Rýchlim krokom som prešiel do obývačky a všetci sa na mňa pozreli. "Si normálny?!" zakričal som na Freda. "Ja ti to vysvetlím." postavil sa. "A čo mi chceš vysvetliť?" zasmial som sa. "Nechal si ju odísť z chlapíkom, ktorý má zbraň?" neveriacky som sa na neho pozrel. Sakra a prečo tak šaliem? Veď ju nepoznám. Niečo mi však vraví, že ju musím ochrániť. 
"Poznala ho!" zakričal naspäť. "Fredo ale on na ňu mieril." zašepkala Sharon zpoza môjho chrbta. "Ešte lepšie!" otočil som sa na ňu. "Čo mi ešte povieš?" vyzval som ju, keďže Fredo nie je schopný odpovedať. "Plakala, triasla sa. Povedala, že ti máme povedať, že je v pohode a máme jej napísať kde je Kyra." vravela. "Meno toho chlapa? Výzor?" potreboval som vedieť viac. "Bol vysoký asi ako ty, mal tmavé oči a hnedé vlasy. Bála sa ho." Sharon vravela potichu. "Jason." ozval sa Fredo. Otočil som sa na neho a čakal som čo z neho vypadne. "Už som ho niekde videl. Neviem si spomenúť kde." povedal. Super!

Tadááááá :D Je dlhšia takže dúfam, že sa vám páčila :) Prepáčte za chyby určite ich tam bude dosť :( Idem na 4 dni na chatu takže ďalšia bude až potom ;) Ste úžasný :* Prosím si vote or komenty *Tessy*
Ps: Nick je v multimédiach ;))