III

119 11 2
                                    


Prebudili ma kvapky džďa ktoré dopadali na parapetu.
Nemal som vôbec radosť že idem do školy. Ala na druhú stranu som sa tešil že stretnem Josha.

***

Prišiel som do školy a zbadal som chlapca ktorý sa na mňa rútil s úsmevom na tvári
a roztiahnutými rukami. Bol to Josh hned som sa usmial a objali sme sa.
,,Nazdar" Pozdravil sa a rozcuchal mi vlasy.
,,Ahoj" So smiechom som sa mu odzravil.
,,Ideš neskoro. Vieš ako dlho som ťa čakal Ty ? Za dve minuty musíme ísť do triedy na hodinu." 
Povedal stále s usmevom ktorý mu nezmizol z tváre.
,, Prepáč zaspal som" 
,,V pohode. A teraz pod, padáme na hodinu" Povedal a rozbehol sa smerom ku schodom
a ja som utekal za ním.
Ked sme prišli do triedy, už ta bola profesorka a všetci sedili na mieste.
Samozrejme na nás všetci obrátili zrak.

***

Asi v polke hodiny ma neskutočne zabolela hlava. Začalo mi vreštať v ušiach a počul som hlasy.

Pár rokov sa neozvali. A teraz sú tu zasa.
Stále opakovali ako ma každý neznáša, aký som hnusný a podobné zlé veci.
Ležal som na zemi v klbku, držal sa za hlabu a cítil som ako sa cukám. 

Po chvíli som mal akoby sen. Stál som uprostred ničoho. Zrazu sa predomnou objavila 
nejaká silueta postavy. Iba sa na mňa pozerala a po chvíli zmizla.


Hned po tom "sne" sa hlasy upokojili a bolest hlavy tiež.

Ked som sa konečne vrátil do reality, uvidel som Josha a profesorku ako pri mne klačali.
,, Tyler, počuješ nás ? " Vystrašne hovoril Josh. 
,, Ano počujem. Som v pohode len ma zabolela hlava." 
Profesorka mi pomohla sadnúť si späť na stoličku a dalej preberala učivo.
,,Tyler?" Potichu povedal Josh.
,,Čo sa stalo ? " spýtal sa.
,,Potom ti všeko poviem.." odpovedal som mu.

BlurryfaceWhere stories live. Discover now