Bolo zamračené počasie a ja som kráčal vonku. Mal som na sebe svoju oblúbenú mikinu s kostrou, kapucňu na hlave a slúchátka v ušiach. Nachel som sa unašať hudbou.
Prechádzal som uličkou , rozmýšľal a pozeral som na rozmazané tváre ludí okolo.Mal som chuť plakať, kričať. Ani neviem prečo.
Začalo pršať a som som si sadol na obrbník. Sledoval som malé kvapky dažda
ktoré dopadali na zem. Po chvíli som sa zdvihol a pomalým krokom som sa vydal do parku.
Všimol som si ako v parku nejaký chalani mlatia nejkého chlapca.,,Hej!" zakričal som asi zo 6 metrovej dialky. Pribehol som tam a odstrčil chalanov ktorý ho bili.
Moc sa mi to nepodarilo a schytal som tiež. Silno ma udreli do hlavy.
Pamätám si lenako niekto zakričal.
Zobudil som sa v nemocnici na infúzií.
Ked som zaostril zrak zbadal som Josha ktorý sedel rohu izby s tvárou v dlaniach.
,,Josh?" Povedal som zachrípnuto. Okamžite sa zvihol a prišiel ku mne.
,, Tyler! Doktori mi povedali že ťa nejaký pán našiel v praku bezvedomí. Si v pohode čo sa stalo?" Vystrašene povedal.
,,Strašne ma bolí hlava" Chcel som si sadnúť.
,,Nie Tyler lež. Bude lepšie ked budeš ležať."
Ostal som ležať.,, Prechádzal som sa okolo parku a uvidel som ako nejaký chalani mlatia nejakého chlapca.
Chcel som mu pomôcť ale schytal som aj ja.",,Som rád že si v poriadku." Povedal Josh a objal ma.