Po škole sme sa teda vydai k Joshovi.
Hned ako sme vošli bolo cítiť užasnú vôňu palaciniek.
,, Ahoj mami som doma. Som tu aj s kamarátom"
,, Dobrý deň" Pozdravil som sa.
,,Ahojte chlapci. Dáte si palacinky? "
Josh sa na mňa pozrel pohladom: Dáš si?
a tak som prikývol.
Z chodby sme prešli do kuchyne, kde už Joshova mamina pripravovala palacinky.
Sadli sme si za stôl. Joshova mama nám položila na stôl palacinky a džem.
Dojedli sme, podakovali a zašli do štúdia.
V štúdiu sme sa ešte chvílu zabávali.
,,Tak čo. Čo budeme robiť?" spýtal sa Josh.
,,Hm.. Mohli by sme zložiť pesničku. No, vlastne text mám. Treba len hudbu.
Tak by sme mohli nejakú vymyslieť. "
,,To znie ako fajn nápad. Máš nejaký návrh?" Spýtal sa Josh.
,,Mám tu ukulele môžem niečo skúsiť."
Vybral som si ukulele a začal som vymýšlať nejaký rytmus k textu k pesničke ktorej som dal názov Guns for hands. Po chvíli som si zobral papier a napísal som si akordy. Ked už som tak niečo vymyslel, sadol som si za piáno. Joshovi som povedal nech ide s bubnami do rytmu ako sa mu to bude zdať dobré.
Po pár skúškach... No, po pár dosť skúškach sa nám niečo podarilo zahrať.
Trvalo to dosť dlho.
Potom som šiel poupravovať akordy a všetko okolo toho.
,,Mám kamaráta Marka. Ten sa zaujíma o hudbu, grafiku a podobne. On by nám s tým mohol pomôcť. Má aj nahrávacie štúdio. Čo myslíš?" Povedal Josh
,,To by bolo dosť fajn."
Dnes dosť nudná časť. Za to sa ospravedlnujem. Tak snád sa aspon trochu páčilo. :)
