Nakoniec to skončilo tak že so u Josha prespal.
Ráno som sa zobudil skôr ako Josh. Predsa len sme boli dosť dlho hore.
Vyzeral že bude ešte chvílu spať.
Vzal som si slúchatká vložil si ich do uší.
Popri tom ako som počúval pesničky som premýšľal.
Nad sebou, nad tým ake by to bolo keby vtedy moji rodičia nezomreli.
Určite by som to mal lahšie.
Ale ja citím, viem že su tu stále pri mne.
Že sa na mňa pozerajú a pomahajú mi v mojich rozhodnutiach.
Bočným videním som videl že sa Josh vedla mňa pohol a otvoril oči.
Vybral som si slúchatko z jedného ucha: ,,Dobré ráno. Majú dobré basy, však?"
Povedal mi ospalo Josh.
,,Ahoj. Ano sú skvelé. Naozaj ti za ne ďakujem."
odpovedal som.
,,Ty? Ako dlho sme boli včera hore? "
,,Dosť dlho" pousmial som sa.
PONDELOK
Prespal som u Josha aj z nedele na pondelok.
Vyšli sme z jeho garáže do kuchyne.
Joshovi rodičia doma neboli lebo boli v práci.
,,Idem do kúpelne" ozval sa Josh.
Ja som iba prikývol a sadol som si na stoličku v kuchyni.
Sedel som a civel na zem.
Ako by sa mi rozum zastavil.
Pár minút som nehybne sedel.
Zrazu som sa ocitol pri horiacom aute.
Videl som políciu, hasičov a záchranku.
Prišiel som za jedným policajtom ktorý tam stál a niečo si zapisoval.
,,Dobrý den. Čo sa tu deje?"
Policajt vôbec nevnímal a písal si dalej. Ako keby som tam ani nebol.
Ako keby ma ani nevidel. Ako keby som bol duch. Pomaly som obchádzal
horiace auto. Hasiči odtial vyťahovali malého chlapca. Strašne plakal.
,,Hej si v pohode?" Zamával mi Josh rukou pred tvárou a znovu som sa ocitol u Josha v kuchyni.
,,Ano len som sa zamyslel." Prebral som sa.
Išiel som sa aj ja upraviť do kúpelne a spoločne sme vyrazli do školy.
Ahojte nová časť je tu :) opäť trochu nudná...
