,,Pod, už bude zvoniť" Povedal Josh postavil sa a išliel.
Ja som si nasadil kapucňu a šiel som za ním.
Cez hodinu mi profesorka povedala nech idem zobrať nejaký papier
profesorovi ktorý práve učil o poschodie vyššie.
,,Pojdem s ním" Vyhrkol Josh a už som počul hrkot stoličky.
,,Nie to je v pohode Josh. To snád zvládnem." Povedal som a Josh si sadol.
Zavrel som dvere od našej triedy a vybral som sa za profesorom.
Bál som sa. Bola to trieda kde je Chris. Pomaly som vyšiel po schodoch.
Každým krokom som bol bližšie a bližšie. Srdce mi bilo obrovskou rýchlosťou.
Nevedel som to zastaviť. Prehováral som sa v mysli, že strach nemám.
Ani som až taký veľký strach nemal. Ale on tam bol. Bol tam niekde hlboko.
V každom znás je.
Dostal som sa pred dvere. Ruky sa mi potili a srdce stále bilo obrovskou rýchlosťou.
Nádych, výdych.
Cítil som ako sa moja ruka dotkla klúčky. Opatrne som otvoril dvere a vošiel dnu.
Všetci stíchli. Cítil som na sebe pohlady.
,,Aaa pozrime sa" ozvalo sa z lavice v zadu.
,, Ale Ty (čítaj: Táj) nevieš o tom že sa v škole kapucna nenosí? " Povedal s zdôraznením na "Ty".
,,Nevšímaj si ho.. Ukáž čo máš" Povedal profesor. Ja som mu len podal papier a vyšiel som z triedy. Mal som radosť že som sa odtial konečne dostal, no mal som aj hrozne divný pocit.
O chvílu som za sebou počul kroky.
Pomaly kráčali za mnou. Srdce zas začalo rýchlo biť.
Ani som sa neobzrel a šiel som rýchlejším krokom dalej.
O chvílu som cítil trhnutie za môj krk a dalej aj dusenie.
Bol to Chris. Držal ma pod krkom.
,,No čo ty chudák? Čo s tebou? Hm? "
Pár krát mi poriadne vrazil.
Pocítil som slzy ktoré mi začali stekať po tvari.
Lapal som po dychu. Pomaly som strácal vedomie.
Zrazu som počul mužský krik.
Videl som rozmazane, ale predsalen som niečo videl.
Objavil sa Josh, vrazil Chrisovi, ten ma zhodil na zem.
Zhlboka som dýchal. Oprel som sa hlavou o stenu a ležal som tam.
Prišiel Josh: ,, Tyler! " Zdvihol ma.
Otvoril som oči. Už som videl v pohode.
,, Som v poriadku. Škrtil ma tak som sa musel len poriadne nadýchnúť."
Josh ma zobral na zachody. Tam som si umyl tvar od krvi. Mal som poriadny monokel, roztrhnuté pery a rozbité obočie.
Hned ako som sa umyl zazvonilo.
