Pohľad Josha
Písal som na papier a zrazu som počul krik. Krik bolesti. Hneď som spoznal ten hlas, bol to Tyler. Okamžite som sa na neho pozrel A keď som ho zbadal na zemi rozbehol som sa za ním.
Lezal na zemi skrčený A držal si hlavu. Profesorka už tiež stála nad ním.
,,Hej Tyler! Počuješ ma? Haló?"
Dal som mu pár jemných faciek, no nereagoval. Stále sa držal za hlavu A cukal sebou. Oči silno privieral.
Po chvíli rozlepil oči a pozeral sa naokolo.
,, Tyler, počuješ nás?" vystrašene slm sa spýtal.
,, áno počujem. Som V pohode. Len ma zabolela hlava."
Profesorka mu pomohla sadnúť na stoličku. Otočila sa a odkráčala späť k tabuli.
,,Tyler, čo sa stalo" potichu som povedal.
,, potom ti všetko poviem."
Hneď ako dopovedal túto vetu zazvonilo na signál prestávky.
Profesorka si ešte zavolala Tylera na chodbu A niečo S ním preberala.
Pozeral som sa na nich cez dvere triedy. Hneď ako si ma Tyler všimol, ukončil konverzáciu S profesorkou a prišiel za mnou.
,, Poď" povedal.
Pohľad Tylera
,,Poď" povedal som Joshovi. Išli sme na záchody. Sadli sme si na zem a spustil som
,, Keď som mal 4 roky, moji rodičia zomreli pri autonehode. Bola to smola. Boli tak zranení že inak ako smrťou dopadnúť nemohli.
Nezvladal som to vôbec dobre. Boli jediní S ktorými som si rozumel. Pomáhali mi, milovali ma A aj ja ich. Po tej nehode sa O mňa nemal kto starať. Zobrali má do psychiatrickeho detského domova. Vtedy som začal počuť hlasy V hlave. Hovorili mi nech sa idem zabiť, nech zabijam, že som škaredý, že má nikto nechce A podobne. Vôbec som to nezvládal. Vždy keď som počul tie hlasy má neskutočne bolela hlava. A správal som sa tak ako si dnes videl. Niekedy, hneď po hlasoch som mával veľmi škaredé sny? Neviem či sa to tak dá nazvať. Vždy som V nich videl rodičov. Ako sú mŕtvi v horiacom aute. Jeden deň som sa pokúsil O samovraždu. Chcel som skočiť Z okna, no uvidela ma Linda. To bola žena ktorá sa O mňa starala. Vtedy mi zachránila život. O 2 roky na to si ma adpotovali. Vôbec sa O mňa nestarajú. Je im všetko jedno. Dokonca aj jedlo si kupujem sám. Aj oblečenie. Všetko. Starám sa O seba vlastne sám. Do 15 rokov som tie hlasy pravidelne počul.
A teraz sa zas objavili." poriadne som sa mu vyrozpraval.
,, Tyler... To ma hrozne mrzí. Ale teraz sa už neboj som tu S tebou ja ti pomôžem. A mal si aj teraz ten "sen"? ".
,, áno mal. No tentokrát nie s rodičmi. Stal som uprostred ničoho. Potom sa predomnou objavila silueta. Potom zmizla,hlasy sa upokojili A potom som už zas vnímal realitu. A ďakujem. Som rád že mám človeka ktorému sa môžem vyrozprávať" povedal som A objal som ho.
