Život tínedžerky

3.kapitola

5.február 2017 ráno

,,Au moja hlava." moje prvé slová keď som sa zobudila. ,,Ani sa ti nedivím, že ťa bolí." povedal mi Tobias. ,,Prečo som u teba?" ,,V takom stave som ťa nemohol poslať domov."
Ach ja som,ale musela vyzerať. Bože čo si o mne pomyslí. Sadol si ku mne na posteľ a chytil ma za ruku. Pohladil mi ju. Posadila som sa a on ma objal.
,,Mala by som ísť domov radšej." Povedala som. ,,Nemyslím si, že to bude možné keď máš ovracané šaty." ,,Ach máš pravdu musím zavolať Yasmin." Volala som jej, ale nedvíhala. Skúsila som to teda o pár minút. ,,Haloo?" rozospate prehovorila. ,,Prepáč, že som ťa zobudila, ale nepožičiala by si mi dáke vecí a nedoniesla ich sem ku Tobiasovi.?" ,,Dobre donesiem ti niečo pa." ,,Ďakujem ahoj."
Do asi pol hodiny došla s leginami, tielkom a dákou mikinou.
,,Ďakujem si moja záchrana."
,,Nemáš za čo."
Objala sme sa a Tobias sa ponúkol, že nás odvezie domov. Yasmin najskôr tvrdila, že pôjde autobusom. No napokon teda súhlasila, keď povedal, že vezie mňa a že to teda má po ceste. Yasmin sme teda vyhodili u nej pred domom. Potom zaparkoval u nás pred domom a ja som ho pozvala domov. Doma nikto nebol asi išli ku babke a otec možno s nimi. Šla som teda do kúpeľne a dala si prať šaty. ,,Dáš si čaj?" zo slušnosti som sa ho opýtala.
,,Veľmi rád." pousmial sa.
Doniesla som mu teda ovocný čaj s cukrom a položila ho pred neho na stôl.
,,Chcela by som sa ti ospravedlniť za to, že si ma videl v takom stave."
Smutným hlasom som vravela.
,,Neber si to za vinu, to ja som ti nemal naliať. Ale videl som už aj horšie prípady ako ty tak kľud."
Upokojoval ma.
,,To ti verím, ale tak predsa len..."
,,Buď tíško." Šibalsky sa na mňa pozrel.
Dal mi prst na ústa ako náznak, aby som bola ticho. Potom si ma pritisol k sebe a objal ma. Potom ma chytil ešte pevnejšie a dal mi sladký bozk. Bola som prekvapená. ,,Páčiš sa mi, veľmi." Povedal a ja som bola ako omámená. Už vôbec som nemyslela na tú bolesť hlavy a ako mi bolo zle, ale len na jeho pohľad, úsmev, dotyk proste na neho celého.
Deň s ním som si užila na plno. Večer povedal, že už pôjde a ja som ho odprevadila k autu.
Prihlásila som sa na facebook a o všetkom som Yasmin povedala. Podľa jej písania som videla, že bola tiež rada so mnou. Chcela som už odísť...keď prišla mi žiadosť o priateľstvo od Tobiasa Almášika. Bol to on. Potvrdila som mu teda žiadosť a čakala, či napíše.
Asi po 3 minutách mi prišla od neho správa.
Tobias: Ahoj princezná. <3
Ja: Ahoj... a princezná?
Tobias: Pre mňa si princezná.
Ja: óó no tak to ti ďakujem. :)

Ževraj princezná no ja z neho asi umrem. On je tak veľmi rozkošný. Teším sa zas keď sa s ním uvidím.
Počula som ako prichádza mama aj so sestrou. Otec s nimi nebol.
,,Ahojte." sestru som vyobjímala a ona bola šťastná, že ma vidí.
,,Kde je ocino? On nebol s vami?"
,,Nie on je v práci." Odpovedala smutne mama.
,,Aha a kde ste boli?" Už som to neriešila ďalej.
,,Išli sme k mojej sestre na návštevu."
Potom sme išli do obývačky, kde sme pozerali telku. Boli sme už hladné. Tak som teda išla mame pomôcť s večerou. Urobili sme si špagety.
Uvarili sme aj pre ocka. Odložili sme mu to a my sme sa išli spolu najesť.
Umyla som riad a išla som do mojej izby.
Medzitým prišiel domov aj môj otec. Počula som kľúče a ako sa privítal s mamou. Prišiel za mnou do izby. Pobozkala som ho na líce a silno ho objala.
,,Čo to máš na ruke?" Prekvapene som sa pozrela na jeho ruku. Mal na nej zaschmutú krv, celkom veľká škvrna.
,,To nič len som sa porezal zlatko."
,,No dobre dávaj si pozor."
A potom už odišiel. Ja som si dala ešte sprchu a ľahl si do postele. Bola som celkom dosť unavená. Ešte som šla na facebook na chvíľu.
Ja: Dobrú noc už pôjdem.
Tobias: Tak skoro?
Ja: Som unavená veď vieš.
Tobias: Chápem ťa dobrú noc princezná sladko spinkaj.
Ja:Aj ty ahoj.
Odložila som mobil a šla som spať.

Ahojte tak ako sa vám páči tento príbeh?
-Moma-