8.februara 2017 streda
Zas to nepríjemne zvonenie budíka. Neznášam také skoré vstávanie do školy. Rýchlo som sa pobrala z postele. Po škole ma za mnou prísť Tobias. Bude ma čakať pred školou. Rýchlo som sa obliekla, umyla zuby a jemne sa nalíčila. Vlasy som si natočila, zobrala tašku a išla som do kuchine.
Mám ešte chvíľu čas na raňajky.
,,Dobré ráno mami." pozdravila som ju.
,,Aj tebe zlatko, tu máš raňajky."
Po chvíli prišla aj segra a spolu sme sa naraňajkovali. Na mame som vidrla, že všetko nie je v poriadku. Oči mala opuchnuté. Možno sa večer hádala s ocom a celú noc nespala. Mama s ocom sa nezvykli často hádať, ale keď sa pohádali tak mali na to vážny dôvod.
,,Tak dievčatá poďte už odveziem vás do školy."
,,Ešte vydržte chvíľu niečo som si zabudla." zakričala ségra a bežala rýchlo do izby.
Konečne sme si sadli do auta. Keď sme boli pred školou ešte som sa rozprávala s maminou.
,,Mami dnes prídem asi trochu neskôr, pôjdem von."
,,Dobre, uži si to."
,,Ďakujem."
Keď sme boli na mieste rozlúčili sme sa s mamou. Dala som jej bozk na líce a bežala som do školy.
Tam ma už čakala Yasmin.
Spolu sme kráčali smerom do školy. Išli sme ešte na WC. Ona si zapálila cigu.
,,Daj si aj ty." ponúkla ma.
,,Nie díky." odmietla som ju.
,,Čo je to s tebou? Nikdy neodmietaš." divila sa.
,,Ale nič."
Videla, že klamem ale nechala to radšej tak. Do triedy sme prišli tesne pred zvonením.
S Yasmin som sa o tom už moc nebavila.
,,A čo ako s Tobiasom?"
,,Dobre dnes s ním idem von."
,,Tak to mi potom porozprávaš."
,,Neboj sa."
Deň v škole som dáko prežila. Keď sa skončilo vyučovanie, šla som pred školu. Tam ma už čakal Tobias na jeho aute.
,,Ahoj, tak pôjdeme?" privítal ma a hneď ma objal.
,,Jasné." prikívla som.
Pozval ma do dákej kaviarne blízko centra.
,,Čo si dáš?" pýtal sa
,,bielu čokoládu."
Pre mňa teda objednal čokoládu a pre neho kávu.
Rozprávali sme sa spolu. Cítila som sa pri ňom veľmi dobre. Keď sme odišli, šli sme sa ešte prejsť do neďalekého parku.
Síce sa sneh už roztápal, pretože sa oteplilo, ale sem tam sa ešte trochu snehu našlo.
Chytil ma za ruku a pozrel sa mi priamo do oči.
,,Už dávnejšie som ťa videl, ale na tej diske si sa mi zapáčila."
,,Čo to trepeš však som bola opitá." smiala som sa.
,,Áno, ale bola to moja vina. Nemal som ti naliať, keď som videl, že ako už vyzeráš. Nemohol som ťa teda len tak nehať a preto som ťa zobral k sebe. Doma by si aj tak asi mala problémy." rozprával jeho krásnym hlasom.
,,Nebola to tvoja vina. Ja som sa chcela s Yasmin zabaviť. Trochu sme to prehnali. A máš pravdu, že by som mala. Ďakujem ti za to."
,,Krásnym dievčatam ako si ty musím pomôcť. Ty si ale výnimočná, nie ako ostatné."
,,Som ako každé iné dievča." tvrdila som.
,,Nie si, môžem ťa pobozkať?"
Zostala som len tak sedieť a očervenela som. Nevedela som čo povedať.
Priblížoval sa ku mne čoraz bližšie. Objali sme sa. Pohladil ma za vlasy. Potom sa mi hlboko pozrel do očí a usmial sa. Pobozkal ma. Bozkávali sme sa celkom dlho. Cítila som ako ma ten bozk zohrial pri srdci.
,,Vravel som, že si iná ako ostatné dievčatá. Tvoje pery sú tak sladké."
,,Ach ty si tak zlatý."
Znovu ma pobozkal. Držal ma a ruku.
,,Už asi pôjdem domov."
,,Odprevadím ťa."
Odprevadil ma teda až domov, pred dverami ma ešte pobozkal a stratil sa v tme. Síce spolu ešte nechodíme, ale po dnešnom dni sa cítim veľmi dobre.
Prišla som domov. Vyzula som sa a pozdravila som sa s našimi. V kuchini som sa najedla a len tak som sa pozrela pred seba. Šla som do izby. Bolo 21.00.
Dala som si sprchu. Voda bola horúca a úžasná. Stále som musela na neho myslieť ako sme spolu. Ako mi hladí do očí, rozpráva krásne slová.
Obliekla som si pyžamo a hodila sa do postele. Zrazu mi pípol mobil.Tobias:Chcem opäť cítiť tvoju vôňu, tvoje pery. Chcem byť znovu s tebou. Bolo mi úżasne. Aj ty si úžasná!
Ja: Aj ja chcem byť pri tebe. Ale ty si sa už vážne zbláznil, však?
Tobias: Urobil som niečo zlé? Ak áno odpusť princezná.
Ja: Nie myslím to v dobrom, dobrú noc.
Tobias: Tak dobrú noc kráska teším sa na teba.
Potešil ma. Musela som na neho stále myslieť. On je tak úžasný. Zamilovala som sa. Musím si, ale dať pozor. Nechcem sa znovu popáliť ako pred niekoľkými mesiacmi. Nechcem to zažiť znovu. Teraz už idem spať.
YOU ARE READING
Život tínedžerky
RomancePríbeh o dievčati menom Beatris, ktorá Chodí na strednú školu a miluje umenie. Je v druhom ročníku. Má veľa dobrých priateľov. Patrí medzi tých obľúbených na škole. Ale čo sa stane keď sa dozvie ocove tajomstvo? Zmení sa tým jej vzťah s ocom? Všetk...