Život tínedžerky

8.kapitola

20.februára 2017 pondelok
Už mi je dobre, som skoro zdravá. V stredu už pôjdem do školy. Teším sa na Yasmin. Včera bola u mňa, rozprávali sme sa. Som s Tobiasa veľmi smutná, ale snažím sa  nič si z toho nerobiť. Páčil sa mi. Myslela som si že... Proste som mala nádej. No tá asi vyprchala aj s ním.
Pípol mi mobil. To bude podľa mňa Yasmin.

Jedlo máš v chladničke najedz sa.

Ach to bola mama. To mi nemusela písať. No nevadí.
Ďalšia SMS

Mali by sme sa porozprávať, prepáč mi to mrzí ma to.
T.

Keď som si tu aprávu prečítala rozžiarili sa mi oči. Nemôžem mu hneď odpísať. Musím ho nechať trochu potrápiť.
Po pol hodine ďalšia SMS. Zas mi napísal on.

Prosím ťa odpíš mi, mrzí ma to naozaj.

Bola som stále naňho nahnevaná. Hnevala som sa, ale túžila som po jeho blízkosti.
Po desiatich minútach ďalšia správa.

Prosím ťa dovol mi, aby som ti to vysvetlil.

Na koniec som sa rozhodla, že som ho už dosť potrápila a odpísala mu.

Ahoj veľmi si ma nahneval. Neviem čo si mám o tom myslieť. Dúfala som, že sa spoň skôr ozveš. No ty si sa neozval. Chceš sa porozorávať a vysvetliť mi to? Fajn do 30 minút buď u mňa!!
B.

Bola som fakt nahnevaná. Ako sa nemohol ani vôbec ozvať? Bude mať čo vysvetliť. Toto mu len tak neodpustím.
Po asi 20 minutách som počula zvonček.
Stál tam on s kyticou plných ruží.

,,Poď dnu." povedala som

Sadli sme si do mojej izby a on začal.

,,Mrzí ma, že som neprišiel. Ja som aj chcel lenže som nemohol. Chcel som ti to v ten deň povedať. Lenže nevedel som nájsť správne slová. Celú dobu som nad tebou premýšlal, preto som sa ti neozval. Teraz už viem, že to bola chyba. Mal som prísť hneď vtedy a aspoň ti napísať. Mrzí ma to."

,,Mňa to mrzelo asi viac ako teba..."
Po líci sa mi začali kotúlať slzy.

,,...myslela som si, že si sa na mňa už vykašlal. Ja som nad tým všetkým tiež premýšlala, že ako si sa ku mne mohol tak zachovať!!

,,Viem bol som hlúpy..."

Chytil ma za ruky a potom ma silno objal. Cítila som ako láska našimi telami prúdila.

,,...Nech sa páči..to je pre teba. Budem ťa milovať do vtedy kým aj posledná ruža nezvädne."

Povedal a ja som sa rozplakala. Všimla som si totiž, že jedna ruža je umelá. Bola som konečne šťastná.  Bola som šťastná, že som pri ňom.

,,Beatris milujem ťa, prepáč mi."

Plakal aj on. Vedela som, že ho to mrzí.

,,Myslela som si, že ti to neodpustím. Mýlila som sa, pretože si ma prekvapil. Odpustené."

Povedala som a v jeho očiach bolo vidno radosť. Potom ma pobozkal. Nič okolo som nevnímala. Bozk bol krásny, dlhý, sladký. Milujem ho. Prekvapil ma.

,,Dám ich do vázy a hneď som tu..."

Odišla som a vrátila som sa aj s vázou, ktorú som si dala na stôl.

,,Chcel by som aby si bola mojim dievčaťom. Chcem ťa mať blízko môjmu srdcu. Chceš to tak aj ty?"

Bol tak nádherny. Nemohla som mu odolať a preto som prikývla.

,,Áno na toto som čakala."

Zas sme sa bozkávali. Celý večer sme sa maznali, objímali, hladkali a bozkávali. Bol to môj najkrajší deň. Pretože som ho strávila s ním. Odišiel asi o pol deviatej bečer. Ja som nechcela any odišiel. Chcela som byť s ním.
Toto bol môj najkrajší deň.