Topiaci sa sneh

1

Pohľadom som blúdila po autobuse. To skutočne musela ísť aj Ivana?! Nemám ju rada a keďže sympatie, či v tomto prípade skôr antipatie sú väčšinou vzájomné, ani ona nemala rada mňa. Naozaj nechápem prečo. Nikdy som jej nič nespravila. Chodím s ňou do školy už od prvej triedy na základke. Ona si už od začiatku uzurpovala miesto "privilegovaných", zatiaľ čo ja som ihneď spadla do kategórie "obete". Presne tak! V našej triede som bola ja tá, ktorá bola vždy pripravená na vyučovanie a nikdy nezanedbala svoje povinnosti. Inak povedané, bola som sivá myška. Ešte aj môj výzor tomu nasvedčoval. Na to že som mala sedemnásť rokov som bola podstatne nízka a štíhla. Mala som sivé oči (aká irónia) a dlhé bledohnedé vlasy. Moja nemesis, Ivana, bola vyššia a mala dokonalú postavu. Vcelku podobnú mojej ale verte mi, bola iná! Vlasy mala dlhé a rovné. Boli čokoládovohnedej farby pretkané červenkastým melírom. Mala dokonale tvarované črty tváre a uhrančivé čierne oči. Jednoducho povedané, každou časťou tela z nej vyžarovala osobnosť! Prečo nemôžem byť ako ona?! Iste, iste! Každý mi vraví že ty si múdrejšia a máš lepšiu povahu a bla bla bla... Ale čo z toho?! Ona bola obklopená kamarátkami a chalanmi! A ja?! Ja som mala jedinú kamarátku a žiadny chlapec o mňa ani nezakopol! ,,Linda. Linda!" vytrhla ma zo zamyslenia Iveta. Zrýchlene som zažmurkala a snažila sa prebrať. ,,Už ťa budím asi päť minút! Učiteľka si pýtala naše zdravotné karty." zabodávala do mňa svoje hnedé oči. ,,Prepáč." ospravedlňovala som sa a podala jej kartu. Ona ju odovzdala učiteľke. S Ivetou sme sa kamarátili už od škôlky. Kedysi sme boli rovnako vysoké, no teraz je o hlavu vyššia. Som si takmer istá že bude robiť modelku. Je veľmi štíhla a má dlhé dokonalé nohy. Dokonca ešte aj vlasy má blond! Vždy som túžila mať blond vlasy. Nechápte ma zle. Iveta je moja najlepšia kamoška a ja ju mám rada ale občas vie byť pekne náladová. Ale koniec koncov, každý má svoje chyby. Ja som napríklad uzavretá, nespoločenská, nešikovná, nemotorná.... A viete čo?! Nechajme to radšej tak, dobre? Iveta sa vrátila na svoje miesto a zamerala sa na mňa. ,,O čom si zasa premýšľala?" chcela vedieť. ,,Prečo musí ísť aj Ivana." šepla som. Iveta prekrútila oči. ,,Nevšímaj si ju. Bude sranda! Chalani budú mať na svojej izbe každý večer žúrku a všetci sú pozvaní!" nadchýnala sa. Vyvalila som oči. ,,Síce to znie super ale ja neviem." chytila som sa za krk.

Taak... prvá časť je tu! Ako sa Vám páči? A aký máte názor na Lindu? Budem vďačná za voty a komenty. Nebude to dlhý príbeh ale snáď Vás chytí.

Vaša Kirsten