Topiaci sa sneh

4

Otočila som sa že sa vyškriabem späť keď v tom sa ozval:

,,Ak nebudeš vedieť zastaviť, hoď sa nabok. Ja som to tak robil." usmial sa. Zmätene som zažmurkala. ,,Ďakujem za radu." zamrmlala som a škriabala sa späť. Našťastie mi Iveta prišla na pomoc. Zvyšok dňa som bola totálne nesústredená. Stále som myslela na Roba.

Po schôdzi s učiteľmi som sa zvalila na posteľ a sledovala Ivetu ako splašene pobehuje po izbe. ,,Linda." napomenula ma. Znudene som sa prevalila. ,,Čo?" ,,Pohni si. O chvíľu ideme k chalanom." popoháňala ma. ,,Ja neviem či tam pôjdem." namietla som. ,,Isteže pôjdeš." založila ruky vbok a ihneď po mne hodila moje džínsy a biele tričko. ,,Fajn." zafunela som a prezliekla sa. Potom som si zbežne očesala vlasy a čakala kým sa moja milovaná kamoška pripraví.

K chalanom sme prišli o ôsmej. No skvelé! Bola tam aj Ivana. Deň už nemôže byť horší. ,,Budeme hrať fľašu." oznámil nám Miro a ukázal kam si máme sadnúť. Čudovala som sa kde je jeho spolubývajúci Martin keď v tom sa dvere otvorili a dnu vošiel Martin. Keď som však zbadala s kým, takmer mi padla sánka. Bol to Robo! Čo tu ten robí?! ,,Čaute! Aha koho som našiel! Toto je Robo. Je z Banskej Štiavnice." oznámil nám zvesela. Robo nám kývol na pozdrav. Na moment na mne zastavil pohľadom a pre mňa prestal existovať svet. Sadol si aj on do kruhu a začali sme hrať. Veľmi som nevnímala čo sa deje až pokým neprišla rada na mňa. Úlohu mi mala dať Miša, Ivanina najlepšia kamoška. ,,Pravda či odvaha?" spýtala sa. ,,Pravda." vybrala som si zbabelo. Na odvahu som nemala. Zvykli dávať naozaj kruté úlohy. Napríklad prebehnúť cez chodbu s podprsenkou na hlave. Takú hanbu by som neprežila! Miša zatiaľ horlivo premýšľala. Ivana jej čosi pošepkala a tak Miša položila otázku: ,,Je pravda že si bola buchnutá do Ivinho priateľa?" sladko sa usmiala. A je to tu zas! To mi s tým nikdy nedajú pokoj?! Dobre. Je pravda že sa mi páčil ale čo je na tom?! Koniec koncov to bolo už pred rokom! ,,Áno." šepla som. Ivana si odfrkla. ,,Chúďatko! Myslela si že má šancu." zasmiala sa povýšenecky. Ja som nabrala farbu paradajky. ,,Keď si ju mala ty, tak ona určite." poznamenal Robo. Zdvihla som zrak a zrýchlene zažmurkala. Chalani spolu s Ivetou sa začali smiať a Ivana sčervenela. Nebola zvyknutá že sa do nej niekto navážal. Placho som sa na Roba usmiala a on mi úsmev opätoval. Pokračovali sme ďalej a onedlho padla rada na Roba. Úlohu mu mala dať Iveta. Takmer som si vydýchla. Takmer. Robo si totiž vybral odvahu a Iveta vyslovila vetu z ktorej mi zastal dych: ,,Pobozkaj Lindu." Čože?! Je tu aj nejaká iná Linda?! Určite nemyslela mňa! Veď to by mi nemohla urobiť! Alebo hej?! Tak toto jej neodpustím! V živote! Nikdy som sa nebozkávala a....Skôr než som stihla dokončiť tok svojich myšlienok, zacítila som jeho pery na mojich. Prestal existovať svet. Srdce mi tĺklo ako divé. Keď sa odo mňa odtiahol, ostala som ako primrznutá. Iveta sa potmehúdsky usmievala a ja som ju nebadane štuchla. Dobre. Priznávam, som jej ochotná odpustiť.

Tesne pred večierkou sme sa s Ivetou vracali do izby, keď nás zastavil Robo.

.......................................................................................................................

Dúfam že sa Vám kapitola páčila. :) Čo si myslíte že od nej chce Robo? A ako sa Vám páčil bozk?

P. S. Aké máte skúsenosti s fľaškou? :D Musím sa priznať že ja len tie najhoršie. Ak nechcete behať po chodbe s podprsenkou na hlave tak s mojimi spolužiakmi nehrajte. :D

Budem sa tešiť na komentáre a voty. Aj kritika sa ráta. :D

                               Vaša Kirsten